Svet je váza a ty kvet

foto: Michal Lašut

Hodnotenie recitátorov 1.vkategórie poézie na 71. ročníku HK

„Svet je váza a ty kvet.“

Myšlienka, ktorá mi utkvela v pamäti po doznení prednesov v 1.kategórii.

Na Kubínskom javisku sa včera predstavili naši najmladší recitátori a v kategórii poézie priniesli veľmi svieži vánok, ktorý má šancu zosilnieť a byť poriadnym vetrom v budúcnosti, len aby sa dostatočne vedeli vymaniť zo vzorcov uniformity, ktoré sú na detskú dušu šité, presne tak, ako to na pódiu  na nich šila Vanesa H. v réžii Judity S.

Poézia priniesla dve línie prednesov, tie ktoré ctili príbehovosť, vychádzali z prirodzenej detskej hravosti a interpreti cez príbeh odkrývali obraz ich detského sveta. Na druhej strane to boli interpretácie vlastných pocitov, túžob, ba až filozofia nášho bytia a otázok ako tu existovať, slobodne vyjadrovať svoje  názory, postoje, to všetko sa podarilo mladým recitátorom poézie načrtnúť v ich prednesoch. Sila ich osobnosti, premyslene vystavané prednesy, ale aj hra, ľahkosť, s akou uchopili svoje predlohy, bola veľmi prítomná.

Aj takto by som mohla parafrázovať začiatok prednesového maratónu v podaní našich najmladších: darilo sa im to, prekvapili a zaujali.

Následne sme v našom lektorskom tíme odčítali takto ich interpretácie:

Vanesa Hlaváčová, Ján Navrátil: Dobré ráno pramienok – veľmi talentovaná interpretka sa predstavila s veľmi dobre  premysleným a vybudovaným prednesom. Hravo a originálne pracovala s rytmom, emóciami s náladou a veľmi energicky otvorila prehliadku. Zmeny nálad tém v básni pekne gradovala a udržala báseň ako celok. Priniesla veľmi pozitívnu energiu a výborne otvorila prehliadku.

Klára Kolerová, Ľubomír Feldek: Rozprávka o veľkom hlade – predstavila sa energická a talentovaná recitátorka, ktorá veľmi logicky, presne interpretoval predlohu, vytvorila  príjemnú atmosféru, napriek trochu tichšej práce s hlasom. Ponúkla zaujímavú výpoveď tejto známej predlohy a svoj prednes postavila na postave babky, ktorá svojho vnuka tak miluje, že mu dá všetko na svete. Napriek tomu neskĺzla do vyhrávania, celý čas si udržala nadhľad nad dejom a priniesla zaujímavý, iný pohľad na túto postavu. Pekne udržala príbeh, záver vypointovala a na javisku zanechala príjemnú energiu.

Salina Plomská, Thomas Stearns Eliot: Stará mačka Matróna – veľmi zaujímavá a objavná dramaturgia , ktorú recitátorka priniesla do tejto kategórie. Obraz mačky Ulievačky presne a detailne vykreslila. Na javisku celý čas s veľkým nasadením a úžasnou energiou o nej rozprávala, a zároveň si s ľahkosťou budovala  v sále atmosféru, pekne pracovala s temporytmom . Možno miestami mohlo nastať zvoľnenie a odstup od deja, aby neprešla do kŕčovitých intonácií. Na javisku pôsobila kultivovane, príjemne a kostým bol tiež vhodným doplnením prednesu. Vnímali sme recitátorku ako veľmi dobrú pozorovateľku a  rozprávačku, ktorá vie vykresľovať charaktery postáv, drží líniu dejovosti, udržiava diváka v napätí a výborne graduje dej.

Amélia Nunvářová, Valentín Ševčík: Úsmev – ďalší zo série pútavých prednesov, báseň o tom, ako sa rodí úsmev. V tejto kategórii sa komplikovanejšie  vytvára výborný prednes z lyriky, emócie sú ťažšie interpretovateľné, ale v tomto prípade  to vyšlo presne. Predstavila sa nám vnímavá, talentovaná recitátorka, ktorá premyslene a presne  pracovala s výrazom tváre, cez vonkajšiu mimiku prechádzali jej emócie na publikum. A v pokojnom tempe sa jej darilo udržať  si komornú atmosféru vo veľkej sále, zároveň  nenásilne vťahovať poslucháča do svojho sveta a zanechať hlbokú stopu svojho prednesu.

Soňa Kormaňáková, Elena Čepčeková, Krista Bendová: Oblačná rozprávka /montáž/ recitátorka sa predstavila so zaujímavou dramaturgiou dvoch básní , príbeh dvoch kamarátov, medzi ktorými došlo ku konfliktu. Skoro ako z reálneho sveta detí, keď tvrdohlavosť dostane zelenú. Na javisku vytvorila ucelený príbeh, ktorý gradoval, bol podaný na jeden dych, s veľkým nasadením a presnou interpretáciou. Emocionálne doladené aj kostýmom, ako keď na javisko pripláva obláčik. Veľmi dobre pracovala aj s veršovým presahom, čím s ľahkosťou prechádzala po myšlienke  a logike textu.

Sebastián Páleš, Marcel Páleš: Moja mačka mňauká – v tomto podaní odznela zaujímavá snová predstava, čo by bolo, keby  mal interpret mačku, bol to vlastne interpretácia jeho túžby. Bol pozorovateľom  mačky, predstavoval si, kde všade je, čo robí,  interpretačne to veľmi dobre zvládol. V jeho podaní bol veľmi dobrý nadhľad a bol len pozorovateľom celého diania, divákom ponúkol možnosť prežívať vlastný sen spolu  s ním. Bol autentický, sugestívny a celý čas udržal atmosféru vo veľkej sále. 

Gabriel Jesenský, František Hrubín: Začarovaný les – v tomto prednese sa predstavil veľmi kultivovaný, hĺbavý recitátor, ktorý vie pracovať s filozofiou a múdrosťou textu. Zaujal kvalitnou dramaturgiou a veľmi premyslene vytváral atmosféru. Pekne pracoval s refrénom predlohy, trefne a s nadhľadom charakterizoval jednotlivé postavy. Išiel po logike textu a veľmi presne s citom pre mieru gradoval dej.

Viktória Maťašovská, Jozef Mokoš: Narodenie dieťatka – prednes veľmi kultivovaný a hlavne ako ušitý na mieru recitátorky, priniesla na javisko myšlienky, ktoré možno nemávajú deti v jej veku, a predsa… Veľmi presvedčivo povedala , ako je to ,keď prichádzame na svet. Recitátorka presne pracovala s dôrazom, temporytmom, gradáciou , a pritom bola nevtieravá a nechala myšlienky plynúť s ľahkosťou. Vedela vytvoriť komornú atmosféru, pričom udržala vnútorné napätie témy. Tento prednes bol veľmi peknou bodkou za celým úvodným dňom  a zároveň výzvou pre 2. kategóriu.

I. kategóriu poézie možno zhrnúť ako veľmi úspešnú, dramaturgia bola zvolená vhodne, primerane veku, osobnostne aj tematicky. Výkony boli vcelku veľmi dobré a vyrovnané.

Možno sme nezaregistrovali výrazný individuálny prednes v tejto,ale je tu prísľub talentov a recitátorských osobností, čo je veľmi pozitívne.

Za výrazné stvárnenie atmosféry na javisku a zážitok z prednesov  určite patrí poďakovanie aj režisérke programu Judite Sadílekovej. Opäť priniesla metaforu, ktorá evokuje, núti premýšľať a naši najmladší vďaka tejto réžii  mohli objavovať samých seba, vystúpili z uniformity, priniesli svoj názor, postoj a zanechali nezmazateľnú stopu prvého dňa

Ingrid Zachorecová, lektorka

toggle icon