S poučeným divadelným tvarom sa predstavilo banskobystrické vysokoškolské zoskupenie S3. Vychádzajúc z básní indicko-kanadskej poetky Rupi Kaur vytvorilo javiskovú metaforu o civilizačnom a intímnom stave človeka, ktorý sa ocitá v slučke predstáv o dokonalosti v každej z jeho sociálnych rol. Názov inscenácie Kathakchinta odkazuje jednak na tradičný indický tanec o láske a Kathakas, rozprávačov, ktorí boli špecifickí tým, že spájali slovo s piesňou a pohybmi, jednak s príznakom „chinta“, ktorý v hindčine znamená úzkosť. Tým autorky vytvárajú ďalšiu vrstvu prepojenia s Rupi Kaur a zároveň predikujú formu inscenácie.

Jej nosným princípom je (vnútorný) dialóg človeka, na scéne interpretovaný dvoma herečkami, ktoré sú svojím aktívnym a pasívnym antipólom, (divadelne) dynamickým odrazom, na ktorý, v súvislosti s vlastným prežívaním, reagujú. Táto poloha v sebe odráža známe situácie, vzťahy, rady – od priateľov, psychológov, rodiny, kolegov, okolia. Idióm „točiť sa v kruhu“, charakterizujúci stav výkonnostnej úzkosti, sa prenáša aj do výtvarného jazyka inscenácie (Eva Sofia Baníková). Jednoduchým, ale efektným spôsobom je na scéne vytvorený kruh, jeho hranice sú určené ledkovým svetlom na podlahe (v tvare kruhu) a definované nitkovým závesom (presná metafora krehkosti, ale zároveň neprestupnosti hraníc, ktorých tvorcom je sám človek). Čistote konceptu zodpovedajú tiež biele minimalistické kostýmy a pohybová stránka (abstrakcia pohybov dennej rutiny, abstrakcia snahy zmeniť stav).

Problematickým je však uchopenie samotnej témy a povaha dramaturgického konceptu, ktorý nerozvíja základnú situáciu, ale „točí sa v kruhu“ a tému primárne ilustruje. Obrátenie perspektív prináša len zdvojenie náhľadu, absentuje vývoj vnútorného konfliktu autoriek s témou, napríklad cez gradačne vypointované situácie, ktoré by výkonnostnú úzkosť nielen pomenúvali, ale poskytovali aj obrazy pozitívnej aktivity, možných riešení a neustálej snahy o roztváranie „závesov“. V tomto zmysle boli najsilnejšími situácie, v ktorých dominoval odstup od témy a humor.

Mimoriadne kultivovaná inscenácia je však cenným príspevkom do diskurzu o duševnom zdraví človeka a úzkostných pasciach mladej generácie.

Diana Laciaková