Vývoj posledných rokov ukazuje, že deti a mládež čoraz častejšie čelia tlakom a rizikám v kontexte medziľudských vzťahov. Školské či dokonca predškolské prostredie už zďaleka nie je tým najbezpečnejším miestom. Posmešky, nevhodné komentáre, šikana či obťažovanie sú pre mnohé deti každodennou hrozbou. Dokazujú nám to mnohé štatistiky a rovnako aj osobné skúsenosti s výučbou preventívneho programu Postav sa za seba. Čoraz viac sa stretávame so štatistikami, ktoré hovoria o veľkom množstve detí mladšieho školského veku, ktoré sa s rodičmi doma nerozprávajú a nedôverujú blízkym osobám so situáciami, ktoré sa im stavajú. Práve niekde tu sa Občianske združenie ZA SEBA, pracujúce s metodológiou povzbudzujúcej sebaobrany (ESD – Empowerment Self Defence) rozhodlo rozšíriť svoje projekty aj medzi tie najzraniteľnejšie skupiny. Metodológia využívajúca poznatky z neurovied a behaviorálnych vied na podporu prirodzených reakcií na stres zvyšuje schopnosť identifikovať rizikové situácie, efektívne na ne reagovať a predovšetkým rozvíjať emocionálne a sociálne zručností a práve to, je často pre deti spolu s posilnením psychologickej odolnosti a budovaním sebadôvery najdôležitejšie. V ZA SEBA sme už pracovali s rôznymi skupinami, vznikli rodinné kurzy zamerané na budovanie dôvery, preventívne programy pre základné a stredné školy. Deti v predškolskom veku čaká veľká zmena v podobe nástupu na základnú školu, nový kolektív a nové situácie, ktoré sú pre deti často veľkou výzvou a stresom zároveň. Vznikol nápad spojiť dve veľké vášne. Divadlo a metodológiu povzbudzujúcej sebaobrany aj pre tých najzraniteľnejších. Divadlo, ktoré efektívne využíva techniky na posilnenie schopnosti reagovať na nepríjemné situácie, poskytuje návod, ako zaujať obranný postoj, nájsť v sebe silný hlas či porozumieť, čo sú to osobné hranice a ako si ich správne nastaviť. Táto téma sa úzko dotýka aj skupiny dospievajúcich detí, ktoré majú v poslednej dobe veľkú chuť túto tému v divadle komunikovať. Divadlo ako také vytvára častokrát mládeži priestor na vyjadrenie všetkého, čo ich v danej fáze života trápi. Ich emócie a momentálne postoje k životu, využívajú aj pedagógovia umeleckých škôl a stavajú na východiskách spojených s ich autentickým prežívaním. Pre dospievajúcich je v tomto prípade divadlo aj istým druhom arte-terapie, avšak pri tejto práci, si pedagóg musí byť vedomý, do akej miery a akým spôsobom bude s danou traumou v kolektíve pracovať.
