Zvraty a zvratky. Aj tie sú typickou črtou divadelných festivalov. Tento rok je toho však akosi viac. Tisovec vystriedala Nitra. Kišákovú Bartáková. Darinku Silvinka. Trnku Molnár. Trnka je divo rastúci pichľavý ker s trpkými guľkovitými plodmi. Ideálna kvalifikácia pre šéfredaktora. Molnár je maďarsky mlynár. Zomelie Molnár trpké guľkovité plody? Alebo zomelú ďalšie festivalové zvraty jeho?
Spomínaš si na svoju prvú návštevu divadla alebo na nejaký špecifický divadelný zážitok?
Bolo to tuším v roku 2004, kedy som videl Malku popradského súboru Commedia. Ohúrila ma tá kombinácia poetickosti, vizuálnej čistoty a nenúteného humoru. O 10 rokov neskôr som bol na prijímacích skúškach na divadelné štúdiá na VŠMU, v rámci ktorých sme mali každý napísať krátku reflexiu ľubovoľného predstavenia. A ja som si spomenul práve na Malku. Bol to risk, pretože komisia očakávala, že si vyberiem inscenáciu z profesionálnej scény, no jej predseda, profesor V. Štefko, bol dlhoročný milovník amatérskeho divadla a moju voľbu veľmi pozitívne vítal. Nádejám sa, že to bol on, kto nakoniec rozhodol o mojom prijatí.
Aká cesta ťa doviedla k práci profesionálneho divadelníka – priamočiara, kľukatá, tŕnistá… iná?
Pochádzam z podtatranského regiónu, kde nikdy žiadne profesionálne divadlo nebolo a preto som nemal veľa referencií. Keď som nastúpil na VŠMU, cítil som, že oproti ostatným spolužiakom a spolužiačkam v divadelných skúsenostiach a vedomostiach riadne zaostávam. Preto som sa ich snažil čo najrýchlejšie dohnať. Začal som brigádovať v Štúdiu 12, chodil na všetky premiéry, čítal aj 4 divadelné hry denne, rozširoval si knižnicu o odbornú literatúru… Skrátka, rýchlo sa zo mňa stal typický nerd. To ale bolo atraktívne pre rôzne časopisy, pre ktoré som časom začal písať. A neskôr, aj pre štúdium dramaturgie na JAMU.
Aký je tvoj redakčný životopis a skúsenosti spojené s amatérskym divadlom?
Písal sa rok 2008 alebo 2009 a ja som bol členom ochotníckeho divadielka Východná Európa z Popradu. Tvorili ho dvaja dospelí páni a ja. Naštudovali sme absurdnú hru Emigranti od S. Mrożka a šli s ňou na postupovú súťaž do Šuňavy. Člen odbornej poroty Maňo Lacko mi v súkromí po rozborovom seminári povedal: „chlapče, nájdi si lepší súbor”. Asi o dva roky som v Šuňave opäť, tentokrát s iným, podobne pofidérnym kolektívom. Maňo si ma opäť vzal obďaleč a zdôraznil: „čo som ti, chlapče, naposledy povedal?! Nájdi si lepší súbor!” A až na gymnáziu som spoznal Alenku Váradyovú a jej Trmu-vrmu, veľmi úspešný súbor z popradskej ZUŠ-ky. S ňou sme sa už serióznejšie prezentovali na rôznych amatérskych prehliadkach, vďaka čomu som mal možnosť vidieť tú atmosféru a skvelé súťažné predstavenia. Do festivalových redakcií som začal chodiť od roku 2018 a vždy je to pre mňa vynárať si tie isté pocity, ktoré som zažíval ako tínedžer na Šuňave – pocity vzrušenia, trápnosti, karhania i povzbudenia.
Máš nejaké očakávania od presunu festivalu z Tisovca do Nitry? Čo by si si želal a čo neželal?
Každá takáto organizačná zmena so sebou prináša niekoľko obáv. Na Tisovci som mal veľmi rád tú samotu lesa, absenciu iných ako festivalových podnetov a bazén! Pred FEDIM-om ste nemali kam ujsť, pretože sa v meste nič iné nedialo. Preto dúfam, že oveľa kultúrnejšia Nitra túto atmosféru negatívne neovplyvní a že sa aj tu bude každoročne vytvárať silná komunita a koncentrované dianie. Pre súťažiace súbory je presun podujatia do Nitry výhra, pretože tunajšie hracie sály sú oveľa lepšie vybavené, priestorovo aj technicky.
Vystriedať takého matadora a ťažkú váhu v redakčnej práci, akou dlhé roky bol Samo Trnka, si vyžaduje odvahu. Kde a ako si ju zbieral?
Najskôr som túto ponuku prijal s pokorou, potom som sa snažil samého presvedčiť, že mi Samo odpustí, následne som sa spochybnil a začal dúfať, že ma kolegovia z redakcie nebudú sabotovať. Odvahu zbieram posledné dva mesiace, no neviem, či mi bude stačiť. Nahradiť Trnku na pozícii šéfredaktora je ako prísť do Jaslovských Bohuníc a mudrovať tam o jadrovej fyzike. Tak snáď nenastane žiaden skrat.
Neobávaš sa cenzúrnych zásahov? Si na takúto situáciu, ak by vznikla, nejako pripravený?
Samozrejme, že sa neobávam. (pôvodná odpoveď bola nenásilne preštylizovaná, pozn. red.)
Nie sú niektorí členovia redakcie (konkrétne jeden) predsa len už v pokročilejšom veku, ako by sa očakávalo či žiadalo na festivale divadla mladých?
Skúsim vyfabrikovať pseudocitát, aby som ťa v tvojom boomerstve povzbudil: „Cibule majú vrstvy a vrstevníci majú deti. My nie sme cibule.”
V redakcii tohto festníka nie je žiadna žena? Nevadí?
Keď som oslovoval posily do redakcie, boli medzi nimi, samozrejme, aj ženy. Tie však buď už stihli zostaviť redakciu na Belopotockom Mikuláši, alebo zasadli do porotcovského kresla. Preto mi nevadí, že tohtoročný festník tvoria iba muži. Ženy sa totiž ujali oveľa dôležitejších úloh. Napríklad, dopĺňať misy s chlebíčkami…
-mrd-
