Vizuálna krása v peknom šate

Divadlo z Dvora sa nám predstavilo s inscenáciou Mastný Hrniec v réžii Alžbety Hammer. Do akej miery peniaze menia charakter? Alebo ho skôr len podporia? Kam až vieme zájsť cez hranice svojej ľudskosti, aby sme získali pozornosť ľudí? Ľudí, ktorí majú vysoké postavenie v spoločnosti, aby sa náš skromný, ,,drevený hrniec“ zmenil na ,,mastný hrniec?“

 Na začiatku inscenácie sa ocitneme v malomeštiackej izbe, ktorá po scénografickej stránke pôsobí farebne jednoducho, no na druhej strane honosne. Neskôr prichádzajú na scénu postavy (Poslancová, Starostová, Riaditeľová), ktoré majú výrazné kostýmy s prevládajúcou farbou. Pastva pre oči. Krása, ktorá je podporená autorskou hudbou a tradičnými ľudovými melódiami.

Herci využívajú dve rozdielne roviny hereckého prevedenia. Postavy Poslancová, Starostová, Riaditeľová, Babík, Babíková využívajú rečovú a pohybovú štylizáciu. Pupčok, Krajčír, Janko, Haňka sa svoje postavy snažia vnútorne prežívať. Postava slúžky využila východoslovenské nárečie, ktoré herečka zvládla po rečovej aj hereckej stránke. Pri postavách, ktoré sú štylizované, sa jednotlivé výstupy stávajú plochými, pri prestavbách sa štylizácia zrazu vytráca. Aj keď všetci herci majú dobré hlasové predispozície (počuť ich), v niektorých obrazoch text nekorešponduje s hereckým konaním, nepracujú s dynamikou a tempo-rytmom v hlasovej a rečovej rovine (hádka: chýba postupná gradácia hádky; vrchol hádky: rečový a hlasový prejav je monotónny). Interpreti v istých momentoch porušujú tzv. štvrtú stenu, pri odchode zo scény ,,vypnú“ zo svojej postavy skôr, ako opustia hrací priestor. V rámci reči sa niekedy objavila nesprávna asimilácia (ku ktorému – [gu ktorému], chýbal hláskový prejav ,,ľ“).

Inscenovať komédiu je veľmi náročné. Čím hereckú postavu interpretujeme vážnejšie a uveriteľnejšie, tým skôr z komédie „vylezie“ humor. Verím, že Divadlo z Dvora ostane verné svojej pôvodnej myšlienke – robiť divadlo s nadšením, humorom a úprimnosťou, ktoré oslovuje divákov všetkých kategórií – a že bude naďalej umelecky rásť.

Ján Marcinek

toggle icon