Preniesť búrlivý život Edith Piaf na javisko nie je jednoduchá úloha a už vôbec nie vo forme monodrámy. Divadlo z kuchyne na to ide originálne, ponúka nám príbeh perspektívou krajčírky, ktorá sa stretáva so svojim idolom. Anička Kasalová v tejto úlohe prechádza medzi polohami krajčírky-rozprávačky, samotnej Edith, a cez figuríny na scéne ožívajú aj muži z jej života.

Dominantou scény je biele plátno, pred ktorým sa odohráva väčšina deja, no zároveň slúži ako plocha pre tieňohru. Svetlá priamo umiestnené na scéne evokujú koncert, zatiaľ čo prvky krajčírskej dielne (figuríny, vešiaky) dotvárajú tematické prostredie príbehu. Práca s figurínami pôsobí miestami rozpačito, vyniká však moment, kedy tento princíp zafunguje. Herečka, chrbtom opretá o figurínu, si omotá okolo tela rukáv saka a presvedčivo prehovorí hlasom jednej z mužským postáv. Vizuálny koncept dopĺňa znakový kostým (meter ako atribút krajčírky, pierkové boa počas koncertu). Silnú atmosféru sa podarilo vytvoriť v úvode, keď stará Edith vstupuje na scénu a jej tvár osvetľuje len svetlo sviečky. K tomuto momentu sa vraciame aj na záver inscenácie a pôsobí rovnako efektne.

Herečkino zanietenie pre príbeh cítiť v piesňach, spievaných vo francúzštine, s istotou a citom. Menej presvedčivo pôsobí herecké odlíšenie niektorých postáv. Hoci sa z bulletinu dozvedáme, že krajčírka má byť mladá, jej pohybová štylizácia to celkom nenaznačuje. Na javisku sa jej prejav miestami zlieva so stvárnením starej Edith, čo môže diváka trochu zmiasť.

Inscenácia Vrabček, leť... je úprimnou poctou Edith Piaf. Funguje najmä ako citlivé spomínanie, no možno by jej prospelo ísť aj smerom k témam, ktoré by viac zarezonovali s dnešným divákom, aby neostala len v rovine uzavretej spomienky.

Eva Miklisová