Vždy ma poteší, keď okrem vnútorného dojmu, ostane po divadle aj niečo viac. Aspoň neporiadok na javisku. Po závere úvodného predstavenia festivalu opatrne a spokojne stúpam medzi zvyškami rozpučených jabĺk a kaluží muštu, aby som nazrel pod pokrývku čerstvo odohraného predstavenia divadelného súboru Fúzia pri ZUŠ Veľký Krtíš.
Nápad zamerať sa a spracovať dielo nonkonformného filmára dozrel v hlave vedúcej, režisérky a autorky scénografie Silvie Svákusovej. „Mládežnícky súbor diskutoval a demokraticky sa rozhodoval medzi viacerými návrhmi textov a tém. V hre boli klasické ale aj alternatívne hry. Žrebovali sme a vyhral môj nápad“, hovorí so spokojnosťou v hlase Silvia.
Dogville je podľa slov režisérky prototyp súčasného sveta, v ktorom jednotlivec či úzka skupina ľudí dostane do rúk moc a človek ako taký v nejakom momente stratí v sebe človečinu. Nepochybne v ňom nie je ťažké nájsť spojitosti so šialenou dobou, ktorú žijeme.
Tvorivý proces vie byť náročný, najmä ak vediete kolektív silných osobností. Podľa Silvie je kolektív Fúzie tvorivý, niekedy až do takej miery, že režijný zámer sa jej darí uplatňovať len veľmi neochotne. „Ale o to inšpiratívnejšie prostredie vzniklo“, dopĺňa. Našťastie ani jeden z protagonistov nemal (a som presvedčený, že ani by nechcel mať) vo svojom veku možnosť reálne zažiť to, čo zažívajú Dogvillčania. Silvia si preto pomohla starým známym Bertoltom Brechtom a jeho prefíkaným prístupom scudzovania. „Nemuseli sme až tak riešiť psychologizmus, nástrahy krutosti scenára a nechali sa inštinktívne unášať príbehom. Počas skúšania sme narazili na viacero slepých ciest. Bola aj tvorivá kríza, mnoho rozpučených jabĺk, aby aby sme vypichli to najpodstatnejšie, najsilnejšie a aj najefektívnejšie. Napriek všetkým nástrahám príbeh Dogville chytil za srdce súbor ako celok“, dodala Silvia.
Pani Švoňavá
