Za veľkou mlákou
Je ticho, tma, čakáme na príchod recitátora. Zrazu sa ozve niekde zboku ľudová pieseň. Ladíme sa. Na scénu vstupuje Nikolas, pravý Slovák, iba taký – no – amerikánsky. Smejem sa. Každý má v rodine „amerikána“. Zaklincuje úvod Nikolas.
Už nás má a my jeho. Bavíme sa spolu s ním na dedkovi, ktorý šiel do Ameriky, rozčuľujeme sa nad nepochopením okolia a súcitíme s jeho smútkom. Nikolas veľmi dobre cíti poslucháča, obracia sa naňho a komunikuje s ním. Občas stratí vnútornú silu a verše idú v rovnakom únavnom rytme, ale vzápätí nás prekvapí novou náladou a myšlienkou. Odchádza z javiska a my sme radi, že sme ho spoznali.
Daniela Evjáková
Prednes pre dnes
Nikolas Vislocký v posledný deň Žatvy svojou montážou z knihy Osem miliárd básní od Silvie Kaščákovej akcentoval dôležitosť posolstva, ktoré sa nesie celým festivalom. Nech sme, kde sme a nech sme, akí sme, všetci jeden sme.
Ako to bolo s výberom textu?
Krstná mi dala viac vecí na výber, čítal som si ich a nakoniec som si vybral sám.
Čím ťa zaujal?
Viacerými vecami. Napríklad, môj pradedo bol skutočne v Amerike. Chcel som aj odkázať ľuďom pointu toho textu a páčilo sa mi, že to bolo primerané k môjmu veku.
A ako sa ti pracovalo s pani učiteľkou, krstnou, na texte?
Vedela, čo mám rád, aj kde na mňa treba pritlačiť.
Čo bol pre teba najzaujímavejší moment, keď recituješ?
Zaujímavé je to, že ľudí baví počúvať prednes. A z toho sa teším.
Venuješ sa aj divadlu?
V Starej Ľubovni je taký maličký súbor, ktorý každý rok na Ľubovnianskom hrade hrá rozprávky, a toho sa zúčastňujem.
A to sa ti ako pozdáva, keď porovnáš divadlo a prednes?
Do toho ma tiež navliekla moja krstná a je to super. Spoznal som veľa nových ľudí a robím, čo ma baví.
Podtón tvojho prednesu nabádal k väčšej láskavosti. Keď sa pozrieš okolo, správame sa k sebe s úctou?
Mám šťastie na dobrých ľudí navôkol.
Zuzanka Strnátovie