Prischol mi ďalší úvodník. Kristián, kovaný pražský intelektuál naznačil, že tieto krátke žánre nie sú nič preňho, že on bude radšej polemizovať, kontextualizovať, skrátka hlboko sa ponárať do podstaty videného a tak vám namiesto úvodníka ponúka podrobnú synopsu portugalského predstavenia. Síce stále v cudzom jazyku, v češtine, ktorá je údajne pre mladšie generácie čoraz menej zrozumiteľná, ale ak sa vás to týka, nezúfajte, smelo sa opýtajte najbližšej staršej osoby (z vlastnej skúsenosti súdim, že 30+ postačí). Mala by vám vedieť poradiť, nepotrebujete ani google translator.

Východisková situácia pre písanie úvodníka je v druhý festivalový deň priaznivejšia, pribudli témy, ktorými sa dá zapodievať. Napríklad – je nový DJ, ktorý na námestí strieda 90-tkové hity s podivuhodnými covermi songov ako Keby som bola princezná Arabela a odrhovačkami Ona ľúbi pomaranče dôstojným nástupcom DJ-a Trička, alebo iba jeho slabým odvarom (DJ Tričko z Temu)? Alebo – prečo v stredu do redakcie večerný catering prišiel a vo štvrtok už nie? Sme v nemilosti alebo sa predpokladá, že apetít redaktora klesá priamo úmerne s nedostatkom spánku?

Objavil sa aj lajtmotív inscenácií – nie je to však žiadna veselá téma, ale samé traumy – najmä v inscenáciách mladých súborov je to tu smrť rodičov, tam šikana, toxické vzťahy, kostlivci v rodinných skriniach, závislosti, obavy z rodovo podmieneného násilia, no skrátka úplná depka. Našťastie, v samotných predstaveniach aj v rozhovoroch s vami sa objavujú aj východiská – ak sa vám niečo nepekné deje, treba sa o to s niekým podeliť, možno práve v divadelnom kolektíve, možno aj prostredníctvom divadelnej inscenácie.

V redakcii pre vás tiež máme nejaké tipy najmä na prevenciu (na intervencie nie sme vyškolení, ale ak by bolo treba vypočuť či naliať pohár vody, sídlime v študovni SKD a sme zastihnuteľní takmer 24/7). Predchádzať nezhodám sa dá napríklad tak, že sa budeme dobre počúvať – trénovať túto zručnosť, spolu so schopnosťou porozumenia, môžete každé ráno na rozborových seminároch. Dobrým vzťahom prospievajú aj osvedčené festivalové recepty – tanec (no a čo, že na odrhovačky) či objatia po odohratom predstavení, ale aj kedykoľvek inokedy počas dňa či noci – samozrejme, iba konsenzuálne!

A ešte jeden špeciálny trik priamo od nás. Keďže nám hapruje tlačiareň, možno ste si všimli, že denníkov tlačíme iba obmedzené množstvo a navyše sa kde-tu rozmažú písmenká či zašmuhne celé slovo. Naše limity však môžete premeniť na vaše výhody. Veď čo môže krajšie zblížiť ako spoločné čítanie, čo môže byť krajšie gesto, ako požičať svoj časopis kamarátovi alebo kamarátke, ba ešte lepšie neznámemu kolegovi či kolegyni z konkurenčného (spriateleného!) súboru? A keď niečo nebudete vedieť prečítať, pristavte sa pri nás, prihovorte sa, sme tu pre vás!

Maš.