Text: Eva Pršová
Adela Polťáková zo Zákamenného otvorila druhú kategóriu prednesom známej balady P. O. Hviezdoslava Zuzanka Hraškovie. Kompozíciou však priniesla posun vo vnímaní. Anticipáciou tragédie v úvodnom verši si vybudovala poslucháčske očakávania a pre seba priestor na mierny emocionálny odstup. Veľmi šikovná recitátorka predniesla text napriek tomu sugestívne a príťažlivo. Odkaz na pôvodnú piesňovú podobu balady vyslala len naznačením spevu alebo len piesňových prvkov, predlžovanie samohlások mohlo evokovať plač za dievčaťom alebo spôsob prenášania informácie v minulosti. Prednesu by možno pomohlo ujasnenie, kto príbeh hovorí, väčšie emocionálne zaangažovanie (pri matkinom hrobe) a gradovanie príbehu, ktoré je pre baladu typické. To sa jej podarilo záverečným obrazom, z ktorého sme mali veľmi silný zážitok. V podaní tejto recitátorky pôsobil Hviezdoslavov jazyk veľmi súčasne, akoby „rástol“ spolu s ňou alebo ona spolu s ním.
Lea Vlčková z Brezna sa predstavila s jedným zo zázrakov nášho sveta prostredníctvom básne V. Šefčíka Bublina. Recitátorka je veľmi vyspelá, rozmýšľajúca, inklinuje viac ku komentovaniu sveta ako k hravej interpretácii. Postoj k bubline ako zázraku, ktorý je prchavý a rýchlo miznúci, čo je pre ňu smutná skutočnosť, ju ovplyvnil aj vo výbere výrazových prostriedkov. Úspornejšie prezentovala svoje predstavy cez zvukovú rovinu, nezahrala sa s nimi ako dieťa, ktoré má potrebu obzerať si svet zo všetkých strán a pýtať sa. Emočne sa naladila predovšetkým na smútok, čo jej potom neumožnilo ísť aj do iných polôh. Lea disponuje príjemným hlasom, v prejave je veľmi prirodzená a výborne sa kontaktuje s publikom.
Montáž z knihy S. Kaščákovej Osem miliárd básní predniesol Nikolas Vislocký zo Starej Ľubovne. Spomienky, príbehy, obrázky zo života emigrantov v cudzom svete v jeho podaní boli presvedčivé, prirodzené a úprimné. Spojenie recitátora, poézie a okamihu (tma, príchod, odchod, pochvala za to patrí réžii), ktoré sa na javisku udialo, priniesli až magický zážitok. Recitátor orámcoval svoje vystúpenie piesňou a jej melódiu využil aj v závere, ale už v inej forme, čo prednesu určite pomohlo. Aj keď sa pomalšie rozbiehal (slabšia intenzita, artikulácia), v druhej časti bolo cítiť uvoľnenie v artikulácii aj vo výraze, využíval viaceré intonačné polohy, pracoval s dynamikou a gradoval otázky aj obrazy s myšlienkami. Nikolas nám všetkým pretlmočil posolstvo o ťažkom živote, tolerancii a pomoci v živote.
Thalia Alexandra Král z Nitry priniesla montážou spojené dve odlišné poetiky V. Klimáčka a V. Popu pod názvom Jakubko a rebrík, čo bola veľká výzva pre recitátorku. Malé dievčatko s jemným, ale presvedčivým hlasom nás previedlo rastom dieťaťa a dospievaním. Hravé a veselé tóny Klimáčkových veršov jej umožnili stúpanie po rebríku (ako obraz fyzického rastu), v prednese realizované radostným tónom, spojením zvukových aj pohybových prvkov (dupanie, cupotanie) ako plynutie času v radostnom móde. Lyrický a vážny tón Popových veršov predniesla veľmi sugestívne, tvorila obrazy smútku a obavy a intenzívne sa pýtala na veci, ktoré ju môžu čakať na ceste do dospelosti. Prirodzene a pútavo pôsobil jej jazykový prejav, práca s dôrazom, pauzou, tempom aj rytmom a dôležitou súčasťou bol výraz v jej očiach. Uveriteľne pretlmočila veľmi silné posolstvo básní a ako celok patril prednes tejto talentovanej recitátorky k vrcholným zážitkom recitátorských predstavení.
