Počas celého dňa sa redakciou Žatvy a života premávali dámy s črepníkovými rastilnami. Nemal som potrebu pýtať sa na dôvod presúvania tunajšej flóry. Už som tu zažil oveľa bizarnejšie performancie a procesy.

Až pri vstupe do Štúdia SKD som pochopil účel tejto operácie. Pražský divadelný súbor Nekroflík pracuje často s tým, čo ponúka príležitosť. Ani dnes to nebolo tak. „Keďže nemáme stabilný skúšobný priestor, sme zvyknutí adaptovať sa na prostredie, ktoré je nám dané a pomerne to ovplyvňuje aj podoby predstavení. V porovnaní s inými hracími priestormi je však tunajšie Štúdio veľkorysé a vďačné,“ hovoria mi Nekroflíci počas balenia a upratovania scény.

Ako ste sa dostali k textu Chyba a ako ste ho spracovali?

Po ukončení minulej sezóny, keď sme boli inšpirovaní poviedkou Harukiho Murakamiho, nás zlákala temnota. Objavili sme knihu Chyba Marka Šindelku. Zámer bol ostať v českej literatúre. Literárna predloha, rovnako ako naša inscenácia, je nešpecifikovateľná a ambivalentná. Inscenáciu sme postavili ako takú mozaiku z mnohovrstevnatej predlohy, zápasili sme s chronológiou a absenciou pevného tvaru. Autor je primárne básnik a Chyba je jeho prvá próza.

Na texte ste pracovali tiež koletívne?

Spracovanie textu do podoby scenára bolo absolutne koletívne, všetci sme mali voľnú ruku a spoločne zdieľaný dokument. Snažíme sa hovoriť spoločne a tvoriť v každom detaile ako kolektív.

Bavil vás aj aspekt environmentálnej depresie, ktorý je aktuálny v celom spoločenskom spektre?

Nevyhýbali sme sa téme, ale snaha bola udržať ju v subtílnej polohe, aby to bol holistický pohľad na život na planéte. Našim zámerom nebol aktivizmus a apelovanie na záchranu biodiverzity.

A čo budúcnosť?

Zaujal nás formát imerzívneho divadla. A nápovedou je donášková a transportná služba Bolt. Svojím spôsobom už máme ustálený vlastný divadelný jazyk a estetiku. Aktuálne pracujeme viac so zmyslovou podobou divadla.

Téma tohtoročnej Žatvy nesie posolstvo humanizmu a návratu k medziľudským vzťahom. Ako vidíte budúcnosť človečiny v divadle?

Východiskom našej inscenácie je aj premisa, že život na planéte Zem môže byť aj bez ľudí. Život tu bol pred človekom, je a aj bude. Záleží aj na nás, či a ako sa v budúcnosti zapojíme do života, alebo sa vyhubíme. Príroda si poradí aj bez nás.

Pani Švoňavá