Na tohtoročnej Zlatej priadke sa predstavilo šestnásť súborov, ktoré nám priviezli to najlepšie z divadla hraného deťmi, čo vzniklo na Slovensku v tomto roku. A výber bol naozaj pestrý – od Bratislavy až po Sobrance. Videli sme súbory zo všetkých kútov Slovenska, tvorené deťmi, ktoré robia DIVADLO! A to je pre mňa – ako niekdajšiu účastníčku Zlatej priadky – tým najväčším počinom. Klobúk dole pred všetkými pedagogičkami a pedagógmi, ktorí učia deti k láske k divadlu. A ešte aj dnes, v roku 2025, kedy máme TikTok, Netflix, Instagram, Youtube a všetko možné, a chodiť do divadla nepatrí medzi populárne činnosti ani vo svete dospelých. A preto, milé pedagogičky, milí pedagógovia – ďakujem vám. Nielen za deti a ich najbližších, ale aj za nás, divadelníčky a divadelníkov, čo divadlo tvoríme profesionálne. Bez vašej práce by tu nerástla budúca generácia našich kolegýň a kolegov, no ani by sa tu neformovala budúca generácia diváctva. Jednoducho povedané – bez vašej práce by divadlo nemalo budúcnosť.
Milé deti, milí účinkujúci, milé mladé herečky a milí mladí herci – priniesli ste energiu, nadšenie, odvahu, odhodlanie, spontánnosť a slobodu. A to chcelo určite veľkú drinu, sústredenie, ochotu, snahu a veľa obetovaného času. Zaslúžite si potlesk – samozrejme každý, ktorý zaznel v sále – ale aj tento na papieri od celej našej poroty: tľap, tľap, tľap.
Zlatá priadka sa niesla v ťažkých témach, ktoré rezonujú v detských kolektívoch – šikana, úzkosť, smrť blízkej osoby, vojna. Bolo by totiž naivné myslieť si, že vojna a smrť sa detí netýkajú, obzvlášť v dnešnom svete, v ktorom nám vojna zúri za hranicami. Je teda prirodzené, že sa deti touto témou zaoberajú aj vo svojich tvorivých kolektívoch. Mali sme možnosť vidieť adaptáciu komiksu na motívy románu Anny Frankovej v podaní DS “LEN TAK” zo ZUŠ Smižany alebo divadelnú adaptáciu Zlodejky kníh v podaní DS Bodka zo ZUŠ Veľký Krtíš. Obe tieto predlohy považujem za skvelý dramaturgický výber, nakoľko obe predstavujú detské hrdinstvo práve v časoch prebiehajúcej vojny.
Stále prítomnú (a žiaľ očividne nesmrteľnú) tému šikany priniesli vo svojich inscenáciách viaceré súbory. Za zmienku stojí výnimočne disponovaný súbor Bebčina zo ZUŠ Štefana Baláža z Novej Dubnice, ktorý sa tento rok predstavil s inscenáciou 00. Pri téme šikany a aj pri forme autorského divadla by bolo nespravodlivé nespomenúť novovzniknutý súbor ADHD – Adaptívni, Dramatickí, Hraví Divadelníci zo Žiliny, pôsobiaci pri ZUŠ Ferka Špániho. ADHD predstavili v rámci autorského divadla mimoriadne kolektívne dielo, využívajúce prvky a formy súčasného postdramatického divadla. A také niečo sa na detskej divadelnej prehliadke len tak nevidí.
Zlatej priadke však nechýbal ani humor. Priniesol nám ho napríklad aj súbor Divadielko na dlani zo ZUŠ vo Voderadoch s ich inscenáciou Končíme!. Divadielko na dlani vnieslo na javisko kultúrneho domu v Šali nadhľad a hlavne bezprostrednosť, ktorá absentuje častokrát i v profesionálnom divadle.
Prehliadka ponúkla aj pestrosť, čo sa týka foriem. Od originálnej miniatúry Potravinový reťazec (v podaní súboru Trma-vrma zo Spojenej školy – ZUŠ, Letná ul. z Popradu), cez “pesničkál” Južný vietor (v podaní detského divadelného štúdia Ochotníček z Púchova), tvorivú hudobno-zvukovú inscenáciu (Takmer) Zdrevenení (od DS Zádrapky pri ZUŠ v Senici), výtvarno-figuratívne divadlo Mávnutie čiernymi krídlami (v podaní DDS Bubbles zo ZUŠ Jozefa Rosinského v Nitre), až po divadlo objektu, ktorého prvky sa dokonca objavovali vo viacerých inscenáciách (napr. Molekuly zo SZUŠ Pierrot, Námestovo).
Zlatá priadka 2025 teda ponúkla pestrosť vo všetkých významoch tohto slova a tak to má byť. Pestrosť vo formách, témach, inscenačných prístupoch, poetikách a štýloch. A samozrejme, aj pestrosť v súboroch. Predstavili sa nám deti v tých najmladších vekových kategóriách (napr. DDS No totó…, pôsobiaci pri ZŠ Komenského 12 v Sobranciach) až po tých teenage (napr. DDS Bebčina). Bolo to šestnásť naozaj naplnených predstavení, ktoré uviedla táto prehliadka. Každá jedna inscenácia tu mala svoje miesto, a pritom boli navzájom tak odlišné. Inak by to ani nešlo, divadlo má predsa odrážať svet. A Zlatá priadka má byť pestrá, pretože svet je pestrý tiež.
Silvia Vollmann
