„Dospelí si očividne z času na čas nájdu chvíľku na to, aby si sadli a popremýšľali o katastrofe, na ktorú sa premenili ich životy. Nechápavo lamentujú a ako muchy, ktoré neustále narážajú do toho istého okna, zmietajú sa, trpia, slabnú, klesajú na duchu a premýšľajú o spleti udalostí, ktoré ich priviedli tam, kam sa nikdy neplánovali dostať. Tí najinteligentnejší si z toho dokonca vytvorili náboženstvo: och, tá opovrhnutiahodná prázdnota buržoáznej existencie! Podobní cynici sa nájdu aj medzi ľuďmi, ktorých otec pozýva na večeru: „Čo sa stalo s našimi detskými snami?“ pýtajú sa sklamane a alibisticky. „Niekam odleteli, život je pes.“ Neznášam túto falošnú múdrosť dospelosti. Všetci sú totiž rovnakí, sú ako deti, ktoré nechápu, čo sa im stalo, a hrajú sa na drsných, hoci majú slzy na krajíčku.“

(Muriel Barberyová – Hlboká myšlienka č. 1)

Autorka: Muriel Barbery

Z knihy: S eleganciou ježka

Prekladateľka: Jarmila Pospěchová

Pedagogička: Beina Reifová