Detský divadelný súbor Prvosienka pod vedením pedagogičky Zuzany Demkovej preniesol na javisko veľmi opatrnú, esteticky čistú adaptáciu ilustrovanej knižky fínskeho autora Tomiho Kontia. Rovnako jemné ako ilustrácie v samotnej knihe, sú aj obrazy, ktoré vidíme na javisku. Áno, téma inakosti vyčnievania z radu a téma neprijatia by si zaslúžila odvážnejšiu umeleckú výpoveď. Vzhľadom na región, v ktorom inscenácia vznikla, je však obdivuhodné, že sa pani Demková do tohto odvážneho kroku vôbec pustila.

Inscenácia zobrazuje dve inakosti. Zatiaľ čo tá jedna je absolútne jasná a vychádza z reálneho života na základnej škole v Zákamennom, druhá zostala nepomenovaná. Počíta sa s tým, že každý divák si ju označí sám. Práve to, že druhá inakosť zostáva len naznačená, považujem za šťastné riešenie, pretože v tomto prípade nie je dôležité šokovať, ale len jemne naznačiť, že niečo v našej spoločnosti nie je v poriadku a je potrebné sa o tom rozprávať.

Oceňujem čistotu obrazov, multifunkčnú scénografiu, a najmä vlastnú živú hudbu na ukulele, ktorá sprevádzala celé predstavenie. Herci a herečky boli na javisku maximálne sústredení a disciplinovaní. Jediné, na čom by sa dalo ešte popracovať, bola javisková reč. Občas sa stalo, že deťom nebolo dobre rozumieť a neviem, či to bolo tým, že im literárny jazyk úplne nesedel, alebo preto, že zhltli slová. V každom prípade, ak vezmeme do úvahy, ako krátko sa táto milá skupinka detí divadlu venuje, chyby sú odpustené a ja môžem len dúfať, že ich urobia ešte veľa vo svojej ďalšej „osvetovej tvorbe“.

Zuzu Hudek