Inscenácia divadelného súboru dNO je výnimočným kusom na tohtoročnej Scénickej Žatve – je jedným z mála predstavení, počas ktorých som dostala záchvat paniky (v dobrom) a nebola schopná pohnúť sa. A po skončení rozprávať. A mala som spraviť so súborom rozhovor. (A je toto výhovorka, prečo je ten článok taký krátky?)
Kolektív tohto nezávislého divadla je veľmi príjemným zjavom: odpovedať na moje otázky chceli všetci a naraz. Popri upratovaní hrnčiarskej hliny. Súbor sa s inscenáciou lúči. Prežili s ňou krásne chvíle, aj doma, aj pri hosťovaní po Slovensku. Hrali dvadsaťdvakrát, Roman Š. to počítal. Často sa im stáva, že na predstavenie prídu ľudia, ktorí majú priame spojenie s ich inscenáciou. Buď si vysídlenie prežili, alebo sú príbuzní či kamaráti a počúvajú o tom v rodinách. Na zbere materiálu si dali záležať (režisér prízvukuje, že extrémne), a tak sa inscenácia stala neuveriteľne osobnou a citlivou. „Prišli aj ľudia, ktorí to zažili. Odchádzali so sklenenými očami.” Snažili sa o skutočnú výpoveď. Prelomiť tabu a prestať robiť hrubé čiary za našimi historickými udalosťami.
Na záver bol priestor aj na nekonvenčnejšie otázky, hoci sa po tak silnom zážitku kládli ťažko. Čo by si z hrnčiarskej hliny postavili, keby mohli? Režisér dieťa, ktoré aj na začiatku malo byť, lenže nie sú po výtvarnej stránke veľmi zruční. A Roman V. by si asi zateplil dom – ak sa to dá.
DilEmma
Recenzia porotcu: No Land • dNO, Námestovo • Zlaté pásmo v kategórii I. Prúdy súčasného divadla na celoštátnej súťaži Belopotockého Mikuláš 2023
O predstavení: No Land • dNO, Námestovo • Zlaté pásmo v kategórii I. Prúdy súčasného divadla na celoštátnej súťaži Belopotockého Mikuláš 2023
