Vojna mení všetko. Myslenie, emócie, reálne životné súvislosti – dokonca aj význam slov. Čo v mieri znie ako humorná nadsázka, dostáva v stave zúfalej vojny reálny dosah a presah: „Si bomba, strieľaš si zo mňa, výbuch radosti…“

Blízkosť vojny nás zasahuje denne. Mier ako bezprecedentná budúcnosť Európy sa zrútil. Dotyková sféra skutočnosti zasahuje každú generáciu špecificky. Ostap Slyvynsky, sám mladý autor, si vybral dospievajúcu mládež. Ľudia, ktorí rozmýšľali o svojom štúdiu, zaradení do života, majúci prvé lásky stoja na hrane života a smrti. „Komu zvoní hrana.“

Minimalizmus nie je nedostatok nápadov, ale bohatstvo prostoty. Režisérka inscenácie Barbora Juríčková je skúsená profesionálka, ktorej jej školenie a divadelná prax dáva invenčné impulzy, ktoré dokázala preniesť aj do amatérskeho divadla. Aktuálny „dotykový“ text dokázala režisérskoscénograficky originálne poňať, nemanipulovateľným hereckým vedením vytvoriť malý-veľký divadelný opus. Tmavý priestor divadla (pivnica, bunker, skrýša, byt bez svetelných zdrojov) len jemne presvetlujú bezpečnostné lampy, ale predovšetkým dotykovo smerované malé svetlá – baterky.

Videl som predstavenie z balkónového priestoru a mohol som s nadhľadom čítať perfektne vystavené mizanscénické obrazy, rozložené vo forbíne. Portál klaustrofóbie.

Základom scénografie je živý herec v dotyku s reálnym predmetom, ktorý orientuje situáciu a dáva šancu hercovi k pohybovo presvedčivému výrazu.

Jozef Ciller