Sledovať na javisku tvorbu DDS Sovíčatá prinášalo divákovi od začiatku predstavenia viacnásobnú radosť. Jednak z kolektívu od začiatku jednoducho a čitateľne vystupovali individuálne postavy rozprávkovej hry Priam(a) rozprávka, jednak sa kolektív udržiaval vzájomnou pozornosťou a tú hravo prenášal na dôležité situácie, a to aj v prípadoch, že sa odohrávali na viacerých miestach javiska naraz. Svedčí to nielen o vyspelosti, dobrej pripravenosti, zomknutosti a komunikácii súboru, ale aj o umne zvolenom javiskovom kľúči. Režisérka a pedagogička Anna Pataky si dobrou úpravou jednoduchej rozprávky pripravila pôdu pre inscenáciu zrozumiteľnú pre diváka a predovšetkým pre mladých hercov a herečky. Vďaka tejto zrozumiteľnosti javisko žilo, tvorilo významy a napĺňalo ich hrou, často i improvizovanými komentármi tých, ktorí hrali a zároveň sa hrali, v medziach diela výborne zabávali nielen publikum, ale i seba.
Priam(a) rozprávka je krátky útvar s jednoduchým príbehom – troch lenivých a apatických (z dôvodu zlej výchovy) princezien sa rodičia pokúšajú zbaviť tak, že ich vydajú. To sa im ani po návšteve troch princov nepodarí, pretože váhavý otec si svoje chyby, ktoré na nich napáchal, nepriznáva a nekompenzuje ich ani ponúkaným venom. Preto z kráľovstva neodídu ani po návšteve troch princov, hoci sa vydaju samy pokúšajú pomôcť návštevou čarodejníc. Všetky postavy príbehu majú svoje problematické vlastnosti a práve tie v jednoduchých situáciách vyplávajú na povrch a sú predmetom karikatúr. Mladí herci a herečky s chuťou a dobre odhadnutou mierou zosmiešňujú záporné vlastnosti svojich postáv a pridávajú vlastné komentáre, svedčiace o javiskovej istote. Rozprávka je poučná dejom a predovšetkým pedagogicky – súbor sa na nej veľa naučil nielen o tvorbe postáv, ale i o kolektívnej súhre, odstupe od postavy, miere vlastných komentárov k deju. Miniatúrny tvar je presne taký, aký môže v daných podmienkach vzniknúť, nenechá nikoho na javisku zaváhať či nezvládnuť príliš náročnú úlohu. Pochváliť treba i hlasovú disponovanosť a techniku súboru, ktorému sa z proscénia pred zatiahnutou oponou podarilo hravo – opäť použijem toto príhodné slovo – obsiahnuť veľkú sálu Národného domu v Martine. Držím súboru palce na ceste priam(o) za ďalšími dobrými inscenáciami.
Ján Šimko
