Milé herečky zoskupenia Nekondenzovaný chromozóm!

Dovoľujem si prihovoriť sa Vám takto osobne, dôverne, takmer intímne. Myslím, že práve Vy to oceníte. Zdá sa mi totiž, že sa osobnému a dôvernému ani trochu nevyhýbate. Okolo „problematických situácií“ nechodíte po špičkách, „nepríjemnú tému“ neobaľujete celofánom, máte odvahu, máte názor. Toto  mi o Vás povedalo Vaše včerajšie predstavenie. 

V inscenácii Planéta rýb ste vyšli s kožou na trh (takmer doslovne), spracovali ste tému intimity, ženského tela a toho, čo sa od neho stále a znova očakáva (akoby sa dalo oddeliť od duše!) a veľa ďalších vecí, ktoré si môžeme, ak máme odvahu, pomenovať každá sama a každý sám.

Na javisku ste v najlepšom zmysle slova sebavedomé, je Vám jasné, že ak chcete komunikovať svoje ženstvo, nemáte priestor na ostych, okúňanie, naivné estetizovanie.  Ste to Vy, hráte teraz, hráte tu a hráte drsne, a za to Vám tlieskam!

Texty Richarda L. Kramára a Dominiky Moravčíkovej Vám k tomu dobre slúžia. A to tiež myslím  takmer doslovne. Zbytočne nad nimi nerozjímate, nezvažujete, nevykladáte, skrátka ich používate na vyliatie toho, čo už v hrnci zovrelo.

A možno práve preto som mala v istých momentoch pocit, že ste sa rozhodli akcentovať viac formu než ich obsah. Kým v pohybových pasážach som z Vašich tvárí čítala súznenie, dôvernú potrebu zdieľať intimitu, pri verbálnej interpretácii textov som cítila ironizovanie, vzdor, sarkazmus… A tie sú nanajvýš namieste, trochu mi však chýbala akási vnútorná obnaženosť, zraniteľnosť, také to prázdno pred iróniou. Čas na skutočný pocit, na hlbší ponor. Cítim, že by som ako diváčka chcela, aby ste ma „vzali medzi seba“, vy ma skôr provokujete svojou nekompromisnosťou.

Veľmi zaujímavo pracujete s repetitívnosťou, máte odvahu zotrvať v obraze, v situácii, vo verši dlhšie, ako by „sa patrilo”. A to sa mi páči, všetko nepríjemné trvá vždy dlhšie, ako by sme si želali. A práve v týchto momentoch by stálo za úvahu venovať pozornosť  presnosti, precíznosti, snáď až akejsi artistnosti. V pohybe aj v slove. Otvára sa dokonca priestor na gradáciu až grotesknosť a možno by Vám s Vaším potenciálom svedčala aj sebairónia.

Nuž a takto by som mohla v úvahách pokračovať ďalej a ďalej – o zrodení a lastúre, motíve vody, o pucovaní porcelánových gýčov, o sieti, hudbe, kostýme… pretože skrátka „je o čom“.

Priniesli ste mimoriadne zaujímavú inscenáciu, ktorá Vás posunula nie len umelecky, ale som presvedčená, že aj osobnostne.

Katarína Šafaříková