Juraj Bielik
Jeho životopis (inak na celú stranu, sic!) vo festivalovom bulletine sa začína na konci štúdia réžie na VŠMU, a preto za vás zhmotníme zásadnú otázku, ktorú si všetci kladiete: kde je spomienka na jeho štúdium na gymnáziu v Považskej Bystrici??? Sám tvrdí, že na tejto škole sa dajú nájsť korene toho, čo robí teraz. Žiarivým príkladom je to, keď ako kvartán zvádzal maturantku. Bol teda naozaj legendou školských chodieb? Pašoval tajne spolužiakom kazety s hip-hopom a počúval ich na walkmane počas fajčpauzy za školou, alebo hral na husle a mal samé jednotky z dejepisu? Zanechal niekde na lavici vyrytý nápis „DIVADLO SMRDÍ“, ktorý dodnes čaká na objavenie? Naozaj nikdy neimprovizoval? Chodil do Bajkalu, eSPéčka, alebo len tak na fontánu? Keď ho stretnete mimo sálu, spýtajte sa ho, že ak je život ako strom, tak čo sú letokruhy v ňom.
Jana Mikitková
Jana Mikitková nie je žiadna krehká víla, nenechajte sa oklamať zovňajškom. Janka je totiž akýsi divadelný švajčiarsky nožík. Vyštudovala divadelnú réžiu a dramaturgiu, no v repertoári má viac než len klasickú činohru. Ako odvážna žena sa dokonca nebojí podpísať aj pod niekoľko autorských projektov. (Rozsah medajlónu by nestačil pre ich výpočet, preto uvádzame ten vágny údaj „niekoľko“.) Ako spoluzakladateľka multižánrového festivalu Amplión je vždy pripravená vyraziť do terénu, presnejšie, do ulíc. Mikitková je totiž rebelka, ktorú kukátko a blackbox nudia. Kde iní vidia chodník, ona vidí forbínu!
Ján Marcinek
V jeden krásny slnečný deň, 17. júna, priniesol kremnický čvirik do dedinky v Kremnických vrchoch v šatke malé chlapčiatko. Vraj mu hneď vzápätí hodil do ruky aj akordeón a malý Janko si tak mohol dupajčiť už od perinky. Rovnako od malička mu prirástlo k srdcu aj divadlo. Hneď pri prvom pohľade na javisko sa mu oči rozsvietili a nohy sa mu rozbehli rovno po schodoch hore na drevené dosk, a stojí na nich dodnes! Medzitým stihol povyhrávať kopu talentových súťaží, vyštudovať vysokú umeleckú školu a hneď po štúdiách sa odobrať za angažmánom do Zvolena. Z malého Janka sa stal muž mnohých tvárí – Brighella, Daniel Boukal, Paparazzo; a sme si isté, že Zvolenčanky ho poznajú aj pod mnohými inými menami. Je možné, že v ďalšom čísle demaskujeme Marcinka ako chronického zvodcu. Zatiaľ sa nám však nepodarilo zistiť predvoľbu do Zvolena.
Jozef Krasula
Jozef Krasula: Absolútne všestranný divadelník, ktorého zručnosti siahajú do všetkých oblastí divadelného sveta. Aj zahrať vie, aj zrežíruje, a hlavne pochádza z ochotníckeho prostredia, takže si sám odvezie, postaví, nasvieti, zloží a ešte si aj uprace. Majstrovstvu sa učil od jedného z najväčších divadelníkov československých dejín: Petra Scherhaufera. Takže nikoho neprekvapí, ak sa o Jožkovi povie, že je to naozaj človek na svojom mieste. Má za sebou desiatky inscenácií, s ktorými precestoval celý svet. Vraj je známy od Partizánskeho až po Monako. Do každého súboru by bolo treba takého jedného Krasulu!
P.S.: Rád zbiera betlehemy a preto navrhuje presunúť festival Belopotockého Mikuláš, na obdobie Vianoc. Belopotockého v jasličkách totiž zatiaľ nemá.
Renata Jurčová
Renáta. Reňa. Renča. Renka. Žena mnohých mien a tvárí – najčastejšie však tej vysmiatej. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu, dokonca sa jej aj venuje, čo nebýva po absolvovaní tohto odboru samozrejmosťou. Tiež režíruje, performuje, píše a pracuje v NOCke a pri všetkých jej aktivitách asi aj v NOCi. Napísala básnickú zbierku Na ceste za, knihu o umeleckom prednese Na ceste k prednesu a má svoje vlastné divadelné združenie (priam ako každý druhý divadelník a divadelníčka na Slovensku) Tri bodky na ceste. Možno sa jej tiež páčia knihy Na ceste od Jacka Kerouaca, Pes na ceste od Pavla Vilikovského, jej obľúbená pesnička je Na ceste 540 od I.M.T. Smile, a najobľúbenejší seriál Na cestě — cestopisný magazín, který vás provede po atraktivních i neznámých lokalitách. Nevieme, kam všade vo svete by vás Reňa zobrala, no určite vás prevedie cez atraktívne a neznáme lokality ochotníckeho divadla, ktorému sa venuje, odkedy si všetci pamätáme.
