Rozprávala som sa s herečkami Améliou Báňayovou, Alexiou Báňayovou a Dianou Koprlovovou – tromi členkami zo súboru Zádrapky. Odpovedali vždy jasne a jednohlasne. Súbor sa rozhodol, že svet potrebuje malú divadelnú lekciu. Prečo?

“Každý má hodnotu sám o sebe, bez ohľadu na čokoľvek” znie posolstvo vašej knižnej predlohy. Stotožnili ste sa s tým vo vašej inscenácii?
Áno, nikto nieje “ten horší”. Každý sme iný, aby sme neboli všetci rovnakí.

Máte radu, ako prijímať inakosť a rešpektovať rôznorodosť?
Nedať na prvý dojem a spoznať človeka hlbšie.

Rezonuje vo vás téma inscenácie aj v bežný deň?
V školskom kolektíve sa vždy nájde niekto slabší, na koho sa ostatní vrhnú.

Ako na to reagovať?
Pokiaľ sa to dá, ignorovať. Niekedy to šikanátora prestane baviť, keď vidí, že nereagujete. A potom – určite to niekomu povedať, nedusiť to v sebe.

Keby ste ľudstvu mohli dať jednu spoločnú vlastnosť?
Hĺbka. Aby neboli povrchní a nesúdili z prvého dojmu.

Ste dobrý kolektív?
Veľmi dobrý. Každý s každým, všetci spolu.

A ako sa robí s pani vedúcou?
To je maminka, takže aj kamarátka.

Späť k inscenácii… keď je niekto zatvrdnutý ako peň, čo mu srdce roztopí?
To je hádanka?

Áno.
Keď má dobrých kamarátov. Keď si ho niekto začne všímať, rozprávať sa s ním. Mal by si nájsť hobby. A tiež, keď mu niekto ukáže, aké je to byť milý. Že sa to dá. Povzbudiť ho.

Takže sekať dobrotu. Čo je ešte problematické vo vašich kolektívoch?
Keď niekto niekoho kritizuje za oblečenie alebo že nemá telefón, za postavu… Ide to veľa aj z internetu. Tam majú ľudia “bezpečný priestor”, kde si každý anonym môže povedať, čo chce. Osobne by si to nedovolili, ale na internete sa dá čokoľvek.

Lepší svet? Ako si ho urobiť?
Vnímať pozitívne veci, sústrediť sa na to dobré. Byť dobrý na ostatných. Nebyť s ľuďmi, ktorí nás zle ovplyvňujú, ale spájať sa s tými, ktorí sú nastavení rovnako ako my.

Zuzanka Strnátovie