Posledné roky si uvedomujem, že si v sebe stále nesiem nádychy môjho minulého ja a nedokážem sa ich zbaviť. Niekedy sa predýcham k situáciám, ktoré som buď chcel zabudnúť,  alebo som im neprikladal pozornosť.

Pár takýchto nádychov sa spája aj s básnikom Jánom Buzássym a festivalom poézie Beniakove Chynorany, kde som recitoval báseň Adieu, mein kleiner Gardeoffizier z jeho debutovej zbierky Hra s nožmi. Bola to báseň o hľadaní pravej lásky a túžby byť milovaný. Tieto nádychy medzi jeho veršami sa mi vynárajú, keď mám možnosť viesť rozhovor s ľuďmi odo mňa mladšími. Hovorím si vtedy v duchu, že sa všetko stále opakuje, a predsa je to vždy niečo nové. Verše Buzássyho básne mi pomohli nezabudnúť na časť môjho detstva. Stále pre mňa znamenajú jeden z možných spôsobov stretnutia so sebou samým.

Recitátorom a účastníkom 71. ročníka prajem, aby ich nadýchnutia počas výkonov vytvorili vo vás, a verím, že aj v poslucháčoch, chyty, ktoré neskôr v budúcnosti poslúžia. Mne osobne sú oporou pri lezení k odpovedi na otázku, kto som.

Text: Alfréd Tóth