Divadlo – Dúhadlo, Up – Down syndrom, o. z. Bratislava
Ján Buzássy: Odysseov návrat
Réžia: Judita Sadíleková
Divadlo Dúhadlo z Bratislavy je už roky účastníkom divadelných prehliadok ochotníkov. Poctivým pedagogickým prístupom k deťom s Downovým syndrómom, využívajúcim princípy tvorivej dramatiky a dramatoterapie, z neho jeho osvietení vedúci Lucia Kralovičová a Erik Forgáč vyformovali divadelné zoskupenie dnes už dospelých členov, ktoré na divadelné prehliadky prináša kvalitné inscenácie a rôzne závažné témy. Príbeh Odyssea, hrdinu a víťaza Trójskej vojny, ktorého nekonečná cesta domov bola pretkaná mnohými dobrodružstvami a úskaliami inšpiroval súbor k vytvoreniu inscenácie Odysseov návrat. Na kvalitnej viacvrstevnatej predlohe rovnomennej básne Jána Buzássyho a pod režijným vedením Judity Sadílekovej a dramaturgičky Elišky Sadílekovej postavili ambicióznu inscenáciu zaoberajúcu sa témou hrdinstva a otázkami s ním súvisiacimi. Kto je hrdina? Sme len hračkami v rukách bohov alebo máme slobodnú vôľu? V politickej situácii Slovenska, keď spoločnosť zúfalo potrebuje “vodcov”, ktorým sa dá veriť, že im záleží na blahu krajiny a jeho ľudu a nie len na svojom vlastnom, vyzneli až odzbrojujúco aktuálne slová: Muž, ktorý dobýjal svet, musí nakoniec dobyť vlastnú krajinu, aby sa mal kam vrátiť.
Výrazná scénografia presahujúca do hľadiska postavená na alumíniovom materiáli a igelite, ktoré zrkadlili svetlo, vytvorili dokonalú ilúziu mora v mesačnom svite, kontúru oblúka zapadajúceho slnka na obzore, či plachiet lodí no vode… Svetlo sa tak stalo dynamickým znepokojivým prvkom, ktorý dobre podporoval temnú atmosféru v spoločnosti roky čakajúcej na návrat svojho kráľa. Kostýmovanie esteticky i funkčne prepojilu dávnu minulosť so súčasnosťou. Šedá farba kostýmov chóru, jeho bohaté vrstvenie a koncepčná práca so štronzom evokovali predstavu starovekých reliéfov zvečňujúcich hrdinské boje svojich mytologických hrdinov. Na mieru šitá scénická hudba a operný spev zo starej platne intenzívne podčiarkovali nadčasovosť diela a podporovali vážnosť jeho tém. Aj interpretačný výkon Andreja Rácza ako Odyssea čerpal z temnejších polôh unaveného hrdinu vyčerpaného z nekonečných bojov a pochybností, či domov, kam sa vracia, ešte existuje v podobe, ako ho opúšťal. Prezlečenie za úbohého žobráka, ktorým mal preniknúť do paláca a dobyť naspäť svoj trón, na ktorý majú zálusk už iní, tak v interpretácii súboru nadobudlo doslovné konotácie a dokonale vystihlo jeho vnútorný pocit a rozpoloženie človeka, ktorý pochybuje o zmysle svojich skutkov a ostane večným tulákom hľadajúcim svoj domov. Vykročenie do publika bolo jasným odkazom. Hranie na túto vážnejšiu strunku Buzássyho predlohy bolo legitímnou voľbou a fungovalo skvele, preto v celkovej koncepcii humornejšie repliky pôsobili trochu cudzorodo. Nové technické zázemie a väčší priestor logicky priniesli problémy s temporytmom, nepresnými svetelnými a hudobnými strihmi, ale celkové sústredenie kolektívu, disciplinovaný zodpovedný prístup všetkých interpretov a zanietenie pre tému, poctivý dramaturgicko-režijný prístup vo všetkých zložkách prevážil odstrániteľné nedostatky a v hľadisku zanechal silný pocit umeleckého zážitku, spolupatričnosti a obdivu.
Text: Alena Weisel Lelková
