Scénická žatva
Z iniciatívy tajomníka Matice slovenskej Dr. Štefana Krčméryho bolo založené Ústredie slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD), ktoré už v roku 1923 zorganizovalo prvé celoslovenské divadelné preteky v Martine. Posledné preteky, ktoré nadväzovali ešte na tradíciu ÚSOD-u, sa konali v júni 1950 už nie v Martine, ale v Banskej Bystrici. V 50. rokoch sa na základe rozhodnutia štátnej osvetovej starostlivosti, ako aj Matice slovenskej zrušil Čestný veniec víťazov a zaviedla sa len inštitúcia absolútneho víťaza. V roku 1951 bola vyhlásená súťaž ľudovej umeleckej tvorivosti a manifestačná prehliadka, ktorá sa uskutočnila v Trenčíne, do ktorej sa kuriózne zaradili iba tri divadelné súbory. Otvorene sa hlásalo, že vhodným riešením by bol návrat k systému ÚSOD-u. V roku 1953 štátne orgány rozhodli, že sa divadelné hry už nebudú prideľovať, ale ochotníci si budú môcť vybrať z 200 povolených.
Matica slovenská zorganizovala prvý ročník Martinského divadelného festivalu v roku 1967 v nadväznosti na činnosť ÚSOD-u a na tradíciu divadelných pretekov. V roku 1970 sa činoherci zlúčili s Martinským bábkarským festivalom a spoločné podujatie dostalo názov Scénická žatva. Až do roku 1976 ju organizovala Matica slovenská.
Vznik a prvé ročníky Scénickej žatvy sa prijímali s veľkým nadšením, vzrástla kvalita inscenácií a vznikla zdravá súťaživosť, k čomu prispievali aj kvalitné rozbory inscenácií a odborné poroty, ktoré spevňovali kritériá divadelnej tvorby. Tým rástol aj záujem obecenstva. Založila sa tradícia festivalu festivalov, na ktorom sa prezentovali všetky typy a druhy amatérskeho divadla. Navyše vznikla nová a s vyššími ambíciami komponovaná školiteľská základňa, ktorá svojimi hodnoteniami a pripomienkami formovala režisérov súborov i protagonistov inscenácií – hercov. Scénická žatva sa stala odrazovým pódiom pre slovenských ochotníkov na divadelné európske a svetové festivaly.
Osvetový ústav v rámci spolupráce a účasti v Medzinárodnej asociácii amatérskeho divadla AITA/IATA (od roku 1969) pozýval na martinský festival celý rad zahraničných pozorovateľov. Mnohí z nich boli prekvapení vysokou organizačnou úrovňou festivalu, ale aj kvalitou predvádzaných inscenácií a na tomto základe prichádzali pozvania na medzinárodné divadelné festivaly v zahraničí.
Ministerstvo kultúry poverilo v roku 1976 organizovaním Scénickej žatvy Osvetový ústav a v tom roku po prvý raz udelilo Cenu za tvorivý čin roka.
Po roku 1982 sa začalo obdobie výrazných organizačných problémov. Ministerstvo kultúry ako vyhlasovateľ súťaže totiž zmenilo periodicitu prehliadok na dvojročnú, a tak organizátori nemohli uplatniť dovtedy platné pravidlo, že víťazi jednotlivých kategórií a vybraných tematických divadelných prehliadok už v aktuálnom roku mohli postúpiť na Scénickú žatvu v Martine. Začalo sa obdobie improvizácie, počas ktorého sa organizátori Scénickej žatvy snažili udržať čo najvyššiu odbornú a organizačnú úroveň.
Od roku 2004 sa koná vždy v posledný augustový týždeň a domovskou scénou je Slovenské komorné divadlo v Martine.
V rámci európskej siete festivalov amatérskeho divadla AITA/IATA má festival veľký kredit a je zaraďovaný medzi štyri najkvalitnejšie festivaly amatérskeho divadla v Európe, čo sa týka organizácie podujatia, ale najmä kvality prezentovaných inscenácií. Toto uznanie je dedičstvom niekoľkých generácií odborných pracovníkov a metodikov amatérskeho divadla, ktorí začali a udržiavali tradíciu postupových (viacstupňových) súťaží neprofesionálneho divadla a umeleckého prednesu.
Rok 2004 bol jedným z prelomových rokov festivalu Scénická žatva, pretože práve v tom roku sa v rámci pracovného programu festivalu obnovili školenia amatérskych divadelných tvorcov – tvorivé divadelné dielne zamerané na rôzne oblasti tvorby, produkcie a manažmentu amatérskeho divadla. V roku 2004 išlo o presunutie letnej školy divadla, ktorá sa v minulosti realizovala ako samostatná aktivita NOC. Presunom termínu Scénickej žatvy z októbra na august sa otvorila možnosť uskutočňovať letnú školu divadla priamo na Scénickej žatve.
Od roku 2011 programová rada definitívne zrušila účasť víťazov tzv. tematických festivalov (Festival Aničky Jurkovičovej, Divadelný Trebišov, Palárikova Raková, PAN a pod.), dôraz sa kladie na kvalitu inscenácií súborov zúčastnených na postupovom modeli, ktorého garantom je výhradne NOC.
Festival Scénická žatva sa stále snaží udržiavať kontakt so zahraničným divadlom, a to importom zaujímavých zahraničných inscenácií do programu Scénickej žatvy (približne 3 inscenácie) a exportom inšpiratívnych inscenácií slovenských divadelných súborov na najvýznamnejšie festivaly v zahraničí.
Účasť divadelného súboru v programe Scénickej žatvy je pre daný súbor víťazstvom, ale zároveň aj možnosťou vycestovať na zahraničný festival, keďže na Scénickej žatve sa pravidelne zúčastňujú aj pozorovatelia zo zahraničia a organizátori divadelných festivalov v zahraničí.
V rokoch 2004–2014 najlepším profesionálnym a amatérskym hercom udeľovala Spoločnosť Jozefa Kronera Cenu Jozefa Kronera a väčšina jej slávnostných ceremoniálov bola súčasťou Scénickej žatvy.
Na Scénickej žatve sa do roku 2016 udeľovala Cena za tvorivý čin roka ako najvýznamnejšie ocenenie tvorby v amatérskom divadle na Slovensku.
