Lukáš Frankovič je recitátor, študent herectva, jokulátor hrajúci po slovenských pamätihodnostiach a večne sa usmievajúci chlapík, ktorý si od Evy Oľhovej v Brepte objednal vodu, pretože je zadarmo. Ja som si dal kávu a bola dobrá. Tento rozhovor skrýva aj inú neplatenú reklamu.

Ako sa cítiš?

Priznám sa, že sa mi dnes táto báseň prednášala asi najhoršie. Niežeby bolo zlé publikum, ale pri každom novom prednese si uvedomím nové a nové úrovne textu a to ma už začína frustrovať. Doteraz sa mi najlepšie recitovalo na krajskom kole Hviezdoslavovho Kubína, pretože jediné, čo som o autorovi vedel, bolo, že pochádza z Levoče. Na celoslovenskom kole mi však porota povedala mnohé kontexty a súvislosti vlastného textu, ako napríklad fakt, že sa osobná samota autora výrazne pretavila do tohto diela. Ale aj keď som dnes nepodal ten najlepší výkon, som veľmi vďačný, že tu môžem byť.

Odpovedal si si na otázku, prečo sa práve tento tvoj prednes prebojoval cez celoslovenské kolo?

Prednesy si vyberám už deväť rokov sám. Myslím si, že moje predošlé recitácie boli dosť agitačné a burcujúce. Tlačil som na pílu. Tento text som si vybral týždeň po vypuknutí vojny na Ukrajine. Od hnevu som scrolloval sociálne siete a odrazu pozerám, že vydavateľstvo Modrý Peter publikovalo tvorbu Pavla Suržina, ktorá tematizuje vojnu. To ma zaujalo a začal som po tomto autorovi pátrať. Poetika Suržinových textov je úplne iná, než akú som doteraz využíval pri svojich prednesoch.

Ty pochádzaš zo Spišskej Novej Vsi. Tak prečo si si vybral autora z Levoče? To nemáte doma vlastných autorov?

Máme, mnohých aj združuje vydavateľstvo Fama art, ale nemusíš to tam písať, ak im nechceš robiť reklamu.

Už sa to stalo pri Modrom Petrovi.

Naozaj.

Tak čo tá Spišská?

Akože autorov doma máme, ale myslím si, že viac píšu prózu (P. Karpinský či J. Petrík a ďalší) a ja prednášam poéziu. Mám totiž vzťah k hudbe a poéziu tak aj vnímam.

Presvedčil si ma. Ako si sa teda vyrovnal s tým, že recituješ levočského autora? Sú pre teba tieto historické či biografické súvislosti pre prednes dôležité?

Ako som povedal, vždy sa pri ďalšom prednese dozviem niečo nové. Či už si uvedomím nový význam slova, alebo vplyv autorovho života na výber daných slov. Vnímam to tak, že čím viac sa ide do špiku a spoznávania autora, tým autentickejší môže recitátor byť.

Vieš toho dosť aj o Žatve. Tak nám zarecituj k jej výročiu… teraz.

TEXT: Mol

FOTO: Braňo Konečný