Žatva sú istoty

Scénická žatva 100, fotogaléria z prvého dňa festivalu

Bol koniec augusta 2012 a v neveľkej miestnosti martinského Národného domu na treťom poschodí sa ozýval pravidelný klepot prstov na klávesnici a podchvíľou družná vrava. Cez okno bolo počuť džavot a nadšené výkriky z námestia. Zakrátko sa malo začať predstavenie púchovského divadla Homo Fuge s mysterióznym názvom Sir Halewyn. Mladá študentka divadelnej kritiky sa naň chystala, lebo mala za úlohu o ňom v krátkom čase napísať. Plagáty ohlasovali 90. ročník festivalu Scénická žatva – pre študentku jej prvý.

Dnešný Matej Moško bol vtedajší Michal Ditte, ktorému výdatne pomáhala šéfka programovej rady Iveta Ditte Jurčová – tá istá, ktorá je dnes lektorkou dielne divadelnej réžie. Predsedníčkou poroty bola Elena Knopová, aktuálne lektorka dielne kritiky. V porote Miklós Forgács (súčasný lektor z dielne drámy), ktorý onehdy nemal problém v modrom (v skutočnosti už vtedy bielom) festivalovom stane pretancovať trojo črievic a prepotiť celé tričko; Lukáš Brutovský, ktorého fotografie zachytávajú učesaného, bez brady, dvoch detí a bez funkcie umeleckého šéfa Martinského divadla; a Karol 3D Horváth, ktorý momentálne nie je v dosahu, zavolajte neskôr, prosím.

Šéfredaktorom festivalového denníka bol Samo Trnka. Jeho fotografiu aktuálny šéfredaktor Jakub Molnár zaradil do kvízu k storočnici Žatvy k takým osobnostiam ako Oľga Lichardová, Vladimír Štefko či Alena Štefková. Grafika redakcia nemala, to Trnka zvládal sám, zato mala misy plné rezňov a zemiakového šalátu, ktoré prichádzali obdivovať a podchvíľou i ujedať všetci – porota, lektori, štáb a protekčne i ďalší priatelia redakčného telesa. To bolo zložené ešte zo Sandry Polovkovej (tá bola o. i. Maťom Moškom rokov 2015 – 2016 a v súčasnosti riadi organizáciu Post Bellum) a Mira Zwiefelhofera, ktorý to z pozície žatevníka výdatne zábudlivého a trochu nespoľahlivého dotiahol na zamestnanca Ministerstva vnútra. Okrem toho mala redakcia ešte externú pozíciu nazvanú „dopisovateľky“ – jednou z nich bola Miriam Kičiňová, takto dnes riaditeľka činohry Slovenského národného divadla, a druhou… ja.

Pred desiatimi rokmi som mala čerstvo po bakalárskych štátniciach, v redakcii som sa placho smiala na Trnkových vtipoch a s obdivom sledovala pri práci redakčnú harcovníčku Kiči.

Dnes som už aj ja pamätníčka, všeličo sa medzičasom zmenilo, mnohé v nejakej podobe pretrvalo. 90. ročník Žatvy mal motto – A čo? a organizátori i redaktori festníka sa kadekoho pýtali, kam to celé smeruje, či to pretrvá… Predpovede i priania sa rôznili, mne však najviac utkvela v hlave zdravica Karola Horvátha, ktorý predikoval, ako sa raz všetci stretneme na 185.500.000-tom ročníku a budeme s láskou spomínať na pamätný 1.496.733-tí festival. Budú tam Jožko Krasula, Vlado Benko, Mišo Kováč-Adamov, Samo Trnka, Mirka Kičiňová, Lenka Dzadíková, Miro Dacho, Iveta a Mišo Ditte, Kubo Molnár, Lucia Lasičková, celá rodina Štefkovcov, medziplanetárni hostia z južného Merkúra a vy všetci, ktorí a ktoré ste tu dnes a prídete i o rok a ak všetko dobre dopadne i o dva, o päť, o desať… Verím, že sa to tomu Karolovi splní. Dovidenia na žatvách, priatelia!

TEXT: Maš

FOTO: Michal Lašut