Branislav Lacko Sovie

Scénická žatva 100, fotogaléria zo štvrtého dňa festivalu

Tento rozhovor perex nepotrebuje. Hovorí sám za seba…

Kto ťa češe?

Ráno sa zobudím, postavím pred zrkadlo a čakám, kým ma učeše niekto, kto je soví.

A prišiel už?

Iba tak narýchlo, ale stihol to.

Ty si inak soví?

Niekedy som aj soví.

Kedy si tak soví?

Tak bežne. Ráno som soví, idem zo školy – som soví… Je to rôzne.

Topánky ti nechýbajú?

Akože ja ich mám.

Naozaj? Ty ich vidíš?

Áno, mám ich. To len ty ich nevidíš.

Tým pádom som aj ja sovia?

To musíš vedieť ty.

Koľko vieš najdlhšie vydržať v tej záverečnej póze?

Naposledy som to vydržal tak dlho, až kým som neprestal byť soví.

A to je aký pocit, keď prestaneš byť soví?

Niekedy je to úľava. Inokedy by sa hodilo byť aj dlhšie.

Dokedy plánuješ ešte takto sovieť?

To sa neplánuje. Ako sovenie príde, tak príde. Keď nepríde, tak nepríde.

TEXT: Diddy P.

FOTO: Roman Adamják