Poznáte to. Festival sa blíži a vy už pomýšľate na kľúčové dilemy. Koho pozvať? Je chren na chlebíčkoch kóšer? Stačí počas galaprogramu spomenúť košatú frázu, že sme situovaní na doskách, ktoré znamenajú svet, iba osemkrát za večer? Potom nasledujú menej podstatné úvahy… Oslovili sme dostatok hasičov na ohňovú šou? Má autobusár z Novej Dubnice miesto pred fontánou? A čo autorské práva na koncerty? Nie… tú poslednú som ešte nezačul. No na jednu kľúčovú otázku sa na Žatve tento rok zabudlo – a síce na samotné kľúče.

Lýtka sa mi zapaľujú pri spomienke na tento škandál. Po koncerte Nanyho Hudáka a jeho Spontánneho hudobného zoskupenia sa sám maestro chcel spontánne zoskupiť na odchod, až si zabuchol kľúče od auta a zámok na dverách má pokazený. Vznikla zápletka, ktorá otestovala tento festival viac ako DJ Tuzex tanečné kreácie Lucie Lasičkovej (čítaj Hromníkovej).

Čo robiť? Aj Nanyho stoicizmus sa v tejto situácii zachvel na Richterovej stupnici. A hoci už stál pred týmto incidentom dvakrát, potrebovali sme náradia, ako sa do auta vlámať. I tu sa pred nami zjavil najspoľahlivejší komponent: Ciller. „Pán profesor, tomuto neuveríte…“ Začal som nesmelo, no on nás prerušil: „Nie, vy neuveríte.“ Slovo dalo slovo a už nás Pán scénografov prevádzal svojím ateliérom, dielňou a kadejakými bočnými chodbami len preto, aby nám mohol pomôcť a potvrdiť historku (ktorá bola zahrnutá aj vo vedomostnom kvíze v utorok), že v ´85 naozaj zrazil jeleňa a dodal, že sa ešte ten mesiac takmer prizabil rovno dvakrát.

Voľnočasová aktivita mala šťastnú dobru. Charakterizuje ju pomôcka: SBS-kár s baterkou, zvedavá Diana, zanedbaný karpálny tunel, jedna tyč a preliačina na bočnom skle. Kľúčovo však napovedá Nanyho úsmev a jeho nájdené kľúče. Žatva opäť potvrdila, že si dokáže zodpovedať na všetky kľúčové dilemy, o ktorých ešte ani netuší, že môžu prísť.

TEXT: Mol

FOTO: Michal Lašut