Keď to budeš čítať, možno si pomyslíš, že som Evu Oľhovú a Daniela Kohániho spovedal naraz. Ale nie je to tak, milý čitateľ či čitateľka, či ďalšie štyri rodové oslovenia. Títo ľudia zapálení pre umelecký prednes totiž neboli na jednom mieste v jednom čase, čím mi nevedomky sťažili už aj tak veľmi náročnú prácu v redakcii. A tak som ako správny bača ovečky ponaháňal.
Prečo umelecký prednes, a nie napríklad umelecké kováčstvo?
E. O.: Lebo ku kováčstvu nemám vzťah. K prednesu som bola od malička vedená.
D. K.: Keby som sa živil kováčstvom, nechcem si predstaviť, ako by to dopadlo. Prednesu sa venujem už roky a stále ma to utvrdzuje v tom, že som si vybral správne.
Spravili ste všetko pre dnes?
E. O.: Myslím si, že hej, aj pre Renatu (Jurčovú, predstavenie Matilda premietali hneď po prednese, pozn. red.) a ich predstavenie. Brala som nás ako jeden celok, že musíme fungovať spolu.
D. K.: Každá minúta a sekunda je pre recitátora rozhodujúca. Trochu som bojoval s priestorom, no v konečnom dôsledku to dopadlo podľa mojich predstáv. Vždy sa dá urobiť viac, no v autenticite je čaro prednesu.
Keď prednášate, máte pocit superschopnosti? Základ slova „prednes“ je „pred“, dokážete predvídať budúcnosť?
E. O.: Radšej nepredvídam absolútne nič. Predstavujem si seba o štyri hodiny neskôr, ako som už vyčilená (netušíme, čo tento patvar generácie Z znamená, pozn. red.) a všetko je v pohode. Pri prednese nemôžem predvídať. Nechávam to na tú konkrétnu chvíľu, lebo neviem, akí budú diváci, ako zareagujú, keď poviem prvú vetu.
D. K.: Každý text sa snažím podať tak, aby si poslucháč/-ka mohol niečo vziať. Niečo, na čo si bude dávať v budúcnosti pozor. Stáva sa mi, že potom za mnou príde človek a povie mi, že som sa mu/jej pozeral do očí práve vtedy, keď sa ho to hovorené niečím dotýkalo. Asi mám na takéto situácie dar.
Existuje taká štatistika: čím viac samovrahov, tým menej samovrahov. Čo s tým?
E. O.: Čím viac sa budeme rozprávať o duševnom zdraví, tým menej samovrážd bude. Je okay nebyť okay a priznať si, že samovražda je možno jedno východisko, ale je oveľa viac spôsobov, ako si život prispôsobiť tak, aby si bol šťastný.
D. K.: Každý má právo na vlastné rozhodnutia. Sú situácie, keď si človek vyberie jednu možnosť, a neskôr zistí, že si mal vybrať druhú. Každý je predsa tvorcom svojho šťastia.
Eva, mala si niekedy Nokiu?
E. O.: Nikdy, ale mala som na ňu nervy, lebo mama ju mala. Cestou do vlaku jej padla aj štyrikrát, rozbila sa, ale vždy to ustála.
Daniel, čo ty a Marilyn Monroe?
D. K.: Nemám k nej osobitný vzťah.
TEXT: Felicita
FOTO: Braňo Konečný