Guľa
Zádrapky
Senica
Po predstavení Guľa súboru Zádrapky zo Senice mi v hlave znel text piesne Richarda Müllera Koniec sveta. Verš z neho tvorí aj nadpis tejto recenzie. Napísal ho, keď sa dočítal, že 9. 9. 1999 nastane koniec sveta. Po ďalších dvoch dekádach, keď koniec neprišiel, hoci mnohí tvrdia, že je blízko, o našom svete a súčasnej situácii ľudstva uvažovali aj členky a členovia súboru pod vedením Lindy Petrákovej. Vo festivalom bulletine sú ako autorky hry Guľa uvedené Klára Vlasáková a Olga Stehlíková. Podľa predloženého inscenačného textu je však v kompilácii podstatne viac autorov a autoriek. Koláž básní je veľmi zaujímavým výberom diel, v ktorých autori a autorky reflektujú aktuálne témy klimatickej zmeny a stavu nášho životného prostredia. Závery rôznych výskumov a prognózy nie sú optimistické, nie nadarmo sa už do našich slovníkov dostal aj pojem environmentálna úzkosť, ktorá v značnej miere zasahuje aj deti. Je preto logické, ale aj prínosné, že sa pedagogička pustila so žiakmi a žiačkami do tejto témy.
Javiskové dielo Guľa sa vyznačuje monotónnosťou. Aby dosiahlo väčšiu apelatívnosť, bolo by potrebné zrozumiteľnejšie a členitejšie artikulovať myšlienky z jednotlivých básní a napokon aj inscenácie. Monotónnosť podporuje aj elektronická hudba, ktorá by niekedy mohla dostať aj prívlastok „psychedelická“. K výraznejšiemu členeniu by pomohla silnejšia ironizácia popieračov klimatickej zmeny. Tých zastupuje facebookový status Sama Marca, ktorý do mozaiky textov súbor tiež zaradil. Konšpirátorské (a iné mylné) teórie v ňom aplikoval na gravitáciu, a tak napríklad zaznie, že gravitácia je vecou názoru alebo že za socializmu bola gravitácia lepšia a navyše zadarmo.
TEXT: Lenka Dzadíková
FOTO: Roman Adamják