Poviem vám, veľmi som sa potešil, že môžem ísť vyspovedať tento súbor. Po predstavení som totiž počul niečo, čo už dávno nie. Rodnú reč. Lebo viete ako, to mosíš být čověk cícící, aby ty to šmakovauo. Petra Simonová, Silvia Končitíková a Lukáš Valent mi odpovedali na pár zbytočných otázok, vôbec sa netýkajúcich predstavenia, s ktorým sa však veľmi stotožňujú a ktoré vychádza z nich. Vraj sa dokonca aj dotýka ľudí. Tak vám fandím, aby ste tie dotyky nevyhrotili do fyzickej podoby, lebo doba je ťažká.

Lukáš, ty si počas celého predstavenia nič nepovedal.

L. V.: …

Dobre… Predstavenie sa volá guľa, ale máte tam štvorec.

S. K.: Je to kocka.

Dobre… Začína sa školský rok, tešíte sa na gule?

S. K.: Dúfam, že nebudú.

P. S.: Nezbieram také.

Prekvapilo ma, že aj keď si zo Senice, tak vieš po maďarsky… Toto sa ako stalo?

P. S.: Lebo otec je tak trochu Maďar.

Ako sa povie mrož po maďarsky?

P. S.: To neviem, ale tuleň je fóka.

Slivkové alebo marhuľové gule?

P. S.: Gombolce. To sú maďarské slivkové gule.

Guľomet.

S. K.: Dobre.

Gravitácia alebo gravidita?

S. K.: Gravitácia.

P.S.: Gravidita.

Čo by ste popriali Žatve k stovienke?

S. K.: Všetko najlepšie!

P. S.: Aby sme sa sem ešte veľakrát dostali a poctili Žatvu svojou oslňujúcou prítomnosťou.

Zoberiem si posledné slovo. Netopier sa po záhorácky povie trulelek.

TEXT: Felicita

FOTO: Roman Adamják