Úryvok:

– Odkiaľ, priateľko?

– Z Ilavy, – vrkol. Oprel na mňa oči, blyšťali sa ani okále krvilačného zvera, nedalo sa do nich priamo dívať, pálili ako uhlíky na holom tele. Keď vtedy pozrel na mňa, ohol som chrbát, sklonil hlavu, ale najradšej by som sa mu bol otočil okolo nôh ako psica. Nedalo mi dýchať, srdce som si počul hneď pod bradou, oči ma neposlúchali, marilo sa v nich, sliepňali ako oči umrlčie.

– Nepotiahnete si? – hovorím, pozerajúc odspodku naň.