Takmer monodráma s lyrickým chórom

Takmer monodráma s lyrickým chórom

Dievča z morského dna

Detský divadelný súbor Prvosienka

ZŠ a MŠ J. Vojtaššáka, Zákamenné

Tvorivý kolektív zo Zákamenného sa po dlhšej odmlke predstavil s neľahkým, ale krásnym textom jednej z najpozoruhodnejších slovenských autoriek Jany Bodnárovej. Príbeh dievčaťa vytrhnutého z prapodstaty bytia, z morských hlbín, uvrhnutého do krutého sveta bez možnosti nájsť svoju bezpečnú ulitu sa stal základom sugestívnej divadelnej výpovede mladého dievčenského kolektívu pod vedením Zuzany Demkovej. Je pozoruhodné, že sa rozhodli nielen pre hlbokú výpoveď dievčaťa/ženy, čo je blízke ich veku a prežívaniu, ale aj pre ťažké sociálne témy: nechcené dieťa, opustená žena/matka, sexuálne zneužívanie, psychické problémy, smrť dieťaťa.

Zuzana Demková, ktorá text dramatizovala, upravila a dramaturgicky, scénograficky a režijne spracovala, vytvorila vo svojej podstate monodramatickú kompozíciu s lyrickým chórom pohybovo-tanečnej povahy. Podstatou výtvarnej estetiky inscenácie sa stala hra s nosnou javiskovou rekvizitou – bielym balónom: Dievča z morského dna v mori bielych ľudí, tvárí, pocitov, spomienok i žitých situácií. Metaforizácia bielej farby, výtvarného objektu a cit pre prácu s nimi aj v tematicky/motivicky exponovaných divadelných situáciách patrili k najsilnejším stránkam inscenácie. Ďalšou z nich bol výkon Sofie Kurňavkovej, ktorá zvládla svoju úlohu hereckej protagonistky, vrátane pôsobivej speváckej miniatúry. Menej sa režisérke darilo pracovať s chórom, ktorý občas pôsobil ako dynamický hýbateľ a inicioval situácie, no často ich aj ilustroval. Napriek drobným rozpakom v závere inscenácie sa však kolektívu podarilo vytvoriť javiskovo účinný tvar, naplnený nielen špecifickým poetickým Bodnárovej jazykom, ale aj diskurzívnym pohľadom na (nielen) sociálne témy.

TEXT: Diana Laciaková

FOTO: Braňo Konečný