V Martine som bol naposledy v novembri. Priateľku som vzal do Lýry, nech vie, ako vyzerá divadelná kaviareň v SKD. Vtedy som prvýkrát zistil, že Lýra už nie je Lýra. Keď som vošiel, vôbec tam nebolo nafajčené a nikto tam nebol. Bál som sa, že čo toto bude cez Žatvu. Veď to predsa takto nemôže byť! Tu to musí žiť! Tu sa musí múdro debatovať a spomínať! Až dnes som si uvedomil, že to vôbec nie je o názve. Že tú atmosféru robia ľudia a som rád, že ste tu a že robíte Žatvu Žatvou a Brept Lýrou. Ďakujem.

No a z Breptu sa ide rovno do stanu. Mirko Dacho na úvod Hovorov o divadle privítal ľudí, ktorí dali prednosť slovenskej klasike namiesto latino párty, ktorá sa diala na ulici hneď vedľa. Témou bolo vzdelávanie na ZUŠ-kách a osveta tak celkovo. V debate hostil tri dámy, ktoré sú vo vzdelávaní mladých divadelníkov a divadelníčok už legendami. Zistili sme, že ani jedna z nich nie je divadelníčka a že vôbec nie sú kvalifikované robiť to, čo robia. Ale vychovali napríklad také mená, ako náš šéfredaktor Kubko Molnár. Jedna podobná vychovala dokonca aj mňa. A ak toto čítate, je veľká pravdepodobnosť, že jedna taká vychovala aj vás. Ony sejú zrno divadla a bez nich by stá Žatva určite nebola. Ľúbime!

Svetlá sa zhasli a DJ Tuzex naplnil stan hudbou. Nezdá sa vám ináč ten náš stan voľajaký iný? Väčší mi pripadá. Kedysi to tam vyzeralo ako na pivnom festivale. No a teraz to tam vyzerá ako na svadbe. Všetko biele, aj stoly a stoličky. Čúrať sa už nechodí do kríkov, ale na toaletu. Normálne som hľadal nevestu. Ale tá tam nebola. Nezvesta.

TEXT: Gabo nadSTOkilo Žifčák

FOTO: Michal Lašut