Tri śestri

Divadelný súbor Na skok

Raslavice

Byť ticho a vypiť si je jedna z mála veselých vecí, ktoré môžu tri nešťastné sestry z východného Slovenska urobiť. Martin Bašista s členkami raslavického súboru Na skok naštudovali vlastnú variáciu Čechovových Troch sestier. Stačili im práve ony – tri hlavné postavy. Brata, švagrinú, uniformované aj neuniformované návštevy, lekára, pestúnku ani ďalšie prúdenia deja nepotrebovali. Z ikonickej hry vyabstrahovali pocity zúfalstva a straty moci nad vlastným životom smerujúce k neprekonateľnej apatii, ktorá trom ženám nedovolí opustiť ich obec, roly, smutné životy. Kým Irina, Máša a Oľga od A. P. Čechova chceli ísť do Moskvy, tie Bašistove nedokážu zas ani zbaliť kufor a odísť do Ameriky, po ktorej túžia, ba čo viac, nedokážu odísť ani do susednej obce. Šúpu zemiaky a dlhé roky opakujú tie isté vety.

Plynutie času je v Čechovových hrách špecifickou témou. Svojské je aj v inscenácii Tri śestri. Autor úpravy a režisér je k týmto ženám veľkorysý. Dopraje im zakaždým až dva roky, no ony sa aj tak nikam nepohnú. Stále sú tam. Stále v tých istých krojoch, stále s tými istými spomienkami na smrť otca a s pochybnosťami o bratovi Ondrejovi. Ich zacyklenosť zobrazil režisér varírovaním rovnakého obrazu a replík, a to až päťkrát (postupne po 11 a napokon 19 rokoch od smrti otca). Jediné vzrušenie v ich úbohých životoch je fľaša pálenky. Po jej vypití sa uvoľnia a aspoň v predstavách sa dostanú vlakom do vedľajšej dediny. Farebné kroje však nezložia ani vtedy – sú to ich „železné košele“.

Určujúcim je fakt, že celú inscenáciu naštudovali v šarišskom nárečí. To pre časť publika uberá  na jej zrozumiteľnosti a tiež môže meniť vyznenie inscenácie v závislosti od regiónu, v ktorom sa odohrá dané predstavenie.

Tri śestri je komorná inscenácia pre znalcov aj ignorantov diela A. P. Čechova. Sestry v úvode povedia, že sa „treba pripraviť, že už bude dobre“, no nie je prekvapením, že „hetka z valala do Ameriky“ sa napokon nedostali.

TEXT: Lenka Dzadíková

FOTO: Braňo Konečný