Máte chuť na klišé s kečupom? Tak si vezmite kečup a prečítajte nasledujúcu vetu. Doba je ťažká. Bola tá pandémia, teraz je tá vojna, dražejú nám veci. Bojíme sa, že Igor neodíde, ale keď náhodou odíde, bojíme sa, kto príde. Teda, hlavne sa bojíme, že by sa vrátil ten… veď viete… Tom Marvolo Riddle.
Opäť si vezmite ten kečup a zopakujme si, akú ťažkú dobu žijeme. Ešte aj tá Žatva sa nám akosi pokazila (nijako sa nepokazila, len autor článku reaguje na jeden zlý jazyk, ktorý by si podľa autora článku zaslúžil minimálne toľko terapií, ako absolvuje autor tohto článku). Vráťme sa však pred zátvorku. Žatva tento rok čelí viacerým výzvam. Bežný smrteľník (a aj spomínaný zlý jazyk) si napríklad všimol, že festivalový stan sa až v piatok začal podobať na to, čo o ňom hovoria legendy. Dôvod? Počas minulých ročníkov veľká časť žatevníkov (nie bežných muklov) bola ubytovaná na istom internáte. Tam teraz však žijú ľudia, ktorí na rozdiel od nás k vete „doba je ťažká“ nepotrebujú pridávať kečup, aby mala tú správnu chuť. Ukrajinci. Táto ubikácia teda neslúži festivalu, ale oveľa, oveľa ušľachtilejšiemu zmyslu. No v dôsledku tejto skutočnosti sú žatevníci ubytovaní v okolitých dedinách a od postele do stanu ďalej. Preto DJ Tuzex pred piatkom nevyvolával psychózy davové, ale skôr hŕstkové.
Znovu ten kečup – doba je ťažká. Aj Žatva nám akosi oťažela. Tematicky. Súbory nám pripomínajú, čo sa naokolo nás deje. Okrem tej pandémie, vojny, drahých vecí je tu napríklad aj tá klimatická kríza, ktorá si svoje miesto tento týždeň našla v BarMuseu, Štúdiu aj Národnom dome. Ťažoby máme na javiskách požehnane. Chápem, chápem, reflektujme dianie naokolo. Je tu však istá skutočnosť. V ostatnom úvodníku ste sa dozvedeli, že naša redakcia má silné cynické krídlo. Autor článku je jeho ortodoxným členom.
A preto mu pri požehnanom množstve ťažoby na doskách (ktoré v kombinácii s baletizolom znamenajú v nemčine die Bühne) bolo požehnaním uvidieť Disk. Defilé o sekrétoch, nízkosti, prešpikované vulgarizmami, ktorému akútne chýbala filozofia. Také voľačo, čo cynickým špinám zabrnká na strunu. A tak, keď sa ten fekálny majsterštuk skončil a Trnaváci sa začali klaňať, autor článku urobil, čo robia karosami pozvážané pani kuchárky, keď sa v SND skončí Tak sa na mňa prilepila. Postavil sa a zakričal: „Bravó!“
Znovu kečup, to klišé už opakovať nebudem. Časy boli aj jednoduchšie, ale stále sme v Martine a nie v Kremenčuku. No a či sme v Turci alebo na Donbase, smiech lieči všade. Preto vďaka za akýkoľvek dôvod naň. Ďakujeme ti Disk. Ďakujeme ti Blaho. Stayin‘ alive bola dobrá *čovinka.
TEXT: Mojmír z Kvetnici pri Poprade
FOTO: Roman Adamják
