Nesnívam, bdiem, v divadelnom bare,
po tej noci nespoznávam tváre.
Prišiel závan? Vznešený duch? Víla?
či sa mi to naozaj už sníva?
Veď Žatva má vždycky svoju múzu,
u nás platí nepísaný úzus.
Tou dnešnou je jubilantka Marica,
keď ju stretneš, pobozkaj ju na líca.
Po svete pláva dvakrát tridsať liet,
avšak na jej tele to nevidieť.
Pedagogička, umelkyňa,
čo sa v živote nepotkýňa.
Kedy si bola po prvýkrát na Scénickej žatve a ako si na to pamätáš?
Bolo to v osemdesiatom ôsmom alebo siedmom, nie som si istá. Ale bola to Žatva ohromných rozmerov, čo sa týka intenzity a počtu tvorivých dielní, fundovaných a skúsených odborníkov, lektorov, účinkujúcich či celého spektra víťazných divadelných súborov, a pre mňa to bol štart a obrovská inšpirácia a zážitok. Presne na spomínanej Žatve som si vybrala dielňu detského autorského divadla s témou commedie dell’arte, kde som stvárnila postavu Colombíny, ktorá s Harlekýnom tvorila pár. To sa premietlo aj do skutočnosti. Vznikol z toho manželský zväzok a odchod do Prahy, kde som pracovala a divadelne dozrievala vyše 10 rokov. Po návrate na Slovensko som od roku 2005 začala pôsobiť na ZUŠ, dostavili sa prvé úspechy, ktoré ma opäť priviali na Žatvu. Dokonca raz až z dvoch súťažných prehliadok. Samozrejme, zažila som aj niekoľko perfektných workshopov. Prichádzala som takmer každý rok a tá žatevná rodina sa rozrastala a zotrváva až dodnes.
Spomínaš si na nejakú „pikošku“, ktorú si spájaš so Scénickou žatvou?
Pikošiek bolo až-až. Ale spomínam si na dielňu pantomímy, ktorú viedol český lektor Vlado Gut. V tom čase všetky dielne odprezentovali svoj výsledný tvar, nuž a všetci herci mali telá aj tváre natreté na čierno a boli úplne bez trikotov, prosto na Adama a Evu, čo bolo na tú dobu odvážne a šokujúce.
A ty si bola v tej dielni?
Nie, ja som bola v dielni commedie dell’arte.
Čo je tvojím najväčším zistením v umeleckej kariére?
Divadlo je živé a neuchopiteľné. Je nemožné ho oklieštiť či nasúkať do akejsi kognitívnej formulky. Aj keď človek za tie roky nadobudol skúsenosti, dnes viem, že nič neviem a neustále musím hľadať, vzdelávať sa, konfrontovať.
Ako si prežívala tohtoročnú Žatvu a vaše predstavenie Anča na ňom?
Budem na ňu spomínať ešte veľmi dlho. Pretože sa pred príchodom vyskytlo mnoho zádrhov a prekážok. Tak prehodnocujem, či tie prekážky malo zmysel prekonávať alebo nie.
Aké prekážky ste mali?
Súbor tvoria tri herečky a jeden huslista. Ak vypadne jedna postava, musí sa nahradiť a vždy niekto z vážnych dôvodov vypadol. Nájsť adekvátnu náhradu a navyše počas letných prázdnin je fakt veľký problém. Zároveň tesne pred odchodom nám ochorel huslista a v deň odchodu na Žatvu jednej z herečiek zomrel blízky človek a kvôli pohrebu sme presúvali predstavenie na iný deň. Veľká vďaka patrí za ústretovosť a ochotu organizátorom. Takže napriek všetkým prekážkam sme predstavenie odohrali.
Určite bolo správne to nevzdať, pretože sme všetci do toho vložili množstvo energie. Dostať sa na Žatvu je obrovský úspech, nehovoriac o tom, že táto je jubilejná. Maricka, prajem ti všetko najlepšie k narodeninám.
TEXT: Renata
FOTO: Osobný archív
