Jakub Janotík je profesionálny herec, ktorý spolupracuje s pomerne mladým ochotníckym súborom z Námestova dNO. Hoci v inscenácii povie len jednu vetu, je pomerne výrečný a netreba ho podceňovať. Dokonca sa ani nad ochotníkov nepovyšuje… Tlieskame!

Našiel si už svoje dno?

Ja som sa k tomuto súboru pridal len nedávno. Áno, našiel som tu svoje dno, ale toto dNO námestovské. A našiel som ho veľmi rád, pretože sú to neskutočne talentovaní a skvelí ľudia, ktorí sa chcú posúvať. Toto je jedna z ich prvých veľkých inscenácií, pritom veľmi zdarná. Myslím si, že majú tendenciu napredovať, majú načrtnuté veľmi dobré projekty a stále sa dotýkajú tém, ktoré vedia zasiahnuť práve oravského diváka.

Čo tebe ako profesionálnemu hercovi dáva spolupráca s ochotníkmi?

Už v minulosti som pracoval s ochotníkmi a neskutočne ma inšpiruje ich energia a radosť, keďže ako hovorila jedna z mojich pedagogičiek, radosť je 50 % úspechu. Tak práve tá v nich je. Stretnú sa, rozprávajú, hrajú spolu a neskutočne ich to baví. Na profesionálnej scéne to už potom často prechádza do práce a málokedy vidíte takú zapálenosť, húževnatosť. A tú ochotníci majú a ja sa tým snažím inšpirovať.

Aj po takejto inscenácii si však ešte spolu vypijete, nie?

Jasné. My v kuse. Nedávno sme boli na Jiráskovom Hronove a tam sme sa teda bujarili a veselo zabávali.

So sekerou si vedel robiť aj pred skúšaním tejto inscenácie?

Jasné. Tiež pochádzam z Oravy, z obce Liesek, kde máme zvieratá, takže mi vôbec nie je cudzie kálať drevo či hrabať seno.

TEXT: Diddy P.

FOTO: Braňo Konečný