Inscenáciu Ľudskosť v réžii mladej sympatickej Nikoly Jankovýchovej, v ktorej účinkujú Lea Hadnagyová a Tatiana Jankovýchová, som videla v Nitre aj na FEDIM-e, preto som pred naším interview o nej aj o nich už všeličo tušila. Ak som sa ich nepýtala na veci, na ktoré by ste sa ich spýtali vy, tak choďte a spýtajte sa, sú veľmi milé a určite vás neodbijú…
Ako sa vám hralo na stej Žatve?
Jedna: Dobré to tu je.
Druhá: Skvelý priestor, ľudia sú tu úplne skvelí a diváci tiež.
Jedna alebo druhá, možno aj tretia: Čo sa týka podpory technikov, tak to bolo zatiaľ úplne najlepšie miesto. Najviac sa mi páčil priestor, kde sme hrali. Je vidieť, že je na to určený, nemuseli sme nosiť žiadne stoličky ani nič.
A zahrali ste dobre?
Rôzne cez seba: Nie úplne všetko. Vždy sa na javisku vyskytne niečo, čo tam úplne nemá byť, alebo sa niečo nevyskytne a malo by sa vyskytnúť.
Je to väčšia zodpovednosť, vystúpiť na Olympe ochotníckeho divadla?
Tretia (režisérka): Zodpovednosť voči divákom máme vždy, nech hráme kdekoľvek.
Prvá: Nemala som pocit, že som viac alebo menej nervózna ako kdekoľvek inde, takže je to asi stále rovnaké, či je to regionálna alebo celoštátna prehliadka.
Aj ste niečo zmenili oproti predošlým reprízam?
Nikola: Naposledy sme mali výčitku, že sú baby potetované. Uvažovali sme, či to nejako zakryť, no dospeli sme k záveru, že toto sme my. Ale vždy preberáme, čo nám kto povedal, porota alebo diváci, dáme si diskusiu a zhodnotíme, či to zaradíme do programu alebo nie.
Čo by sme mali ako ľudia robiť, aby bolo ľudstvo ľudskejšie?
Lea: Možno to bude znieť až príliš jednoducho, ale sústrediť sa na dobro. Kľúč k tomu je byť vďačný, pretože mnoho ľudí si neuvedomuje, čo všetko má.
Tatiana: Ja by som ešte povedala, že ide o maličkosti. Nečakaj na niečo veľké, na nejaké gesto, stačí prísť pomôcť zdvihnúť tašky, podržať dvere, povedať niekomu, že ho mám rád, pochváliť ho.
Nikola: Treba začať od jednotlivca, každý by si mal upratať pred vlastným prahom. Ťažko sa mi súdi, čo majú robiť druhí, treba sa snažiť byť čo najlepšou verziou samého seba a ísť príkladom, to potom môže ovplyvniť aj iných.
A koľko metrov štvorcových igelitu ste doteraz minuli na scénu?
Nikola: To asi nemôžem povedať kvôli ekológii, ale recyklujeme, snažíme sa vždy nájsť koše na plasty.
Tatiana: Hrali sme to šesťkrát, tie fólie sú tri, to je krát 5 štvorcových metrov…
Nikola (má inú výpočtovú metódu): Dvadsať metrov štvorcových krát šestnásť… asi 400 metrov štvorcových?
Tatiana: A to sú len predstavenia, k tomu skúšky dvakrát alebo trikrát toľko.
Nikola: Nejako sme to neriešili, začali sme s tým skúšať a zistili sme, že to funguje. Asi to tam pôvodne ani nemalo ostať, ale potom nám bolo ľúto dať to preč.
TEXT: Maš.
FOTO: Braňo Konečný
