Tomáš Pohorelec: Kakaš

Kakaš v šarišsko-zemplínskom nárečí – kohút. Je to komédia, ktorá rozpráva príbeh jedného družstva (ale pokojne by to mohol byť aj príbeh fabriky alebo čohokoľvek iného, čo sa dalo rozkradnúť) z čias, keď tí, čo boli šikovní a mali prístup k správnym informáciám, stali sa zo dňa na deň bohatými a tí ostatní sa len s nemým úžasom prizerali. Je to príbeh z čias, keď ešte na dedinách žili kohúty a veselo kikiríkali. Tragikomické podobenstvo o tom, ako sme si tu gazdovali a ako sme zapierali vlastné svedomie.

Andrej Opálený: Moje meno mám napísané na dverách

Divadelná predloha  je nahliadnutím do „duše“ osamelého muža, ktorý cíti potrebu rozprávať o sebe, svojich láskach a snoch, prehrách a výhrach v živote. Ochote podeliť sa o spomienky a prežívané. Nebyť pri tom sám a možno nájsť pochopenie.

Autor predlohy sám predstavenie naštudoval a počas predstavenia sa snažil byť takmer neustále v kontakte s divákom, podnecovať jeho predstavivosť a v maximálnej miere ho vtiahnuť do deja. Vyvolať úsmev na tvári, ale aj zamyslenie nad životnými istotami, silou zmyslových deprivácií.

Katarína Varechová: Cez okno

Tragikomický príbeh v siedmich obrazoch sa odohráva v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, krátko pred výročím Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, v jednom bytovom dome v bezmennom okresnom meste.

Súkromné tragédie jeho obyvateliek cez okno domovníkovho bytu bdelo sleduje oko Veľkého brata…

Ján Žolnaj: Legionári

Legionári je divadelná hra pre deti. Najprv to bola len poviedka, podľa ktorej bola natočená jedna epizóda detskej série Čaroslovník. Neskôr bola prepracovaná na interaktívnu online poviedku, aby nakoniec bola kompletne prepracovaná a pretvorená na divadelný text.

Hra je o dobrodružstve dvoch priateľov Miša a Paľa, ktorí sa snažia dobyť záhadný jablkový hrad. Problém je len v tom, že ten hrad stráži obor, o ktorom sa hovorí, že má tri hlavy ako drak, osem dlhých rúk ako chobotnica a na raňajky vraj dokáže zjesť aj 300 konzerv fazule s údenou slaninkou.

Laura Fedorová: Noha

Jedna hra, dve časti, štyri postavy. Mama. Prísna, no spravodlivá. Dve dcéry. Ester a Irma. Každá si myslí svoje. Mama, lieč sa. Mama, nelieč sa. Syn. Juraj. Môžeš žiť aj stodesať rokov, možnosti sú neobmedzené. Staroba. Choroba. Nádej. Keď je liečba, treba ju podstúpiť. Kým je život, treba žiť. Protézy a ortézy, vozíky. Budúcnosť a rodina. Všetko sa dá prekonať. Všetko má svetlú stránku, neslobodno si myslieť iné. Či?

Zuzana Dovičáková: UTERUS

Komicky i ironicky o tragických veciach. UTERUS (z lat., maternica) rozpráva príbeh troch žien, ktoré zradila vlastná ženskosť. Všetky príbehy (nech vyznievajú akokoľvek absurdne) sú založené na skutočných udalostiach. O tom, o čom sa málo hovorí, a pritom sa to deje bežne.

Prvá časť Princess Abort predstavuje mrzutú Annu, ktorá prišla o svoje nenarodené dieťa. Druhý príbeh Démon neplodnosti je spoveďou Emy, ženy, ktorá sa už roky snaží otehotnieť. Finálny príbeh Suchá jabloň prezentuje šéfku úspešnej firmy, ktorá sa kvôli diagnóze prestáva cítiť ako žena.