Ich inscenácia sa volá Klamárka. Nedá sa teda s istotou povedať, že informácie v tomto rozhovore budú úplne pravdivé. Napriek tomu mladá herečka Anička Čavčíková vyzerala pomerne dôveryhodne, a tak sme jej dali aspoň šancu.

Donútili vás prečítať predlohu?

Okoloidúci náhodný divák: To dobre na vás vymysleli. Tú penovú vodu…

Anička: To nie je pena. To je aviváž.

Tak čo, donútili?

Pokiaľ viem, tak nikto z nás ju nečítal. Bol to celkovo veľmi zvláštny proces, keďže sme to začali tvoriť ešte počas lockdownu. Nemali sme teda ani ako si tú knižku požičať. Naša učiteľka Marica nám však zostavila zoznam hlavných bodov a krátke úryvky, vďaka čomu sme získali solídne porozumenie príbehu aj svojich postáv.

Takže Marica prišla s nápadom túto knihu inscenovať?

Áno, priniesla nám ju s tým, že je to niečo zaujímavé. Najmä jej záver, ktorý je taký absurdný. Ten nám dala aj prečítať a nás to zaujalo, takže sme sa rozhodli do toho ísť.

Zvykneš klamať?

Samozrejme. Každý klame.

Témy, ktorým sa venujete, sú viac než ťaživé. Ako sa s tým psychicky vyrovnávate?

Nikto z nás to obzvlášť dramaticky neprežíva. Asi sme sa s tým naučili už fungovať, lebo aj v inscenáciách predtým sme spracovávali komplikovanejšie témy. Je to niečo, čo prežijeme na javisku a potom ideme ďalej. Nebudí nás to uprostred noci. Všetci sme mentálne v poriadku.

Čiže to na konci, čo sa vylialo, bola aviváž? To bol koho nápad?

Táto scéna odkazuje práve na tú záverečnú pasáž knihy. Nechcem prezrádzať, čo sa tam deje, lebo je to veľmi zaujímavé. V knihe je totiž spomenutá ružová farba a nejako sme to chceli napodobniť, lebo samotná ružová farba je veľmi drahá. Pôvodne sme používali jogurt s ružovým farbivom. Ale keď ten zabrble oblečenie, tak to strašne smrdí. Takže sme teraz prvýkrát skúsili aviváž.

Koľkokrát ste počas skúšok spadli z tých konštrukcií?

Skúšali sme pôvodne najmä individuálne a Kika, ktorá na nich lozí najviac, je našťastie fyzicky zdatná a veľmi nepadala. Natália síce spadla, ale je v poriadku. Všetci sme to prežili. Viac padáme na tej aviváži…

TEXT: Diddy P.

FOTO: Braňo Konečný