Divadelný súbor z Trnavy, ktorého už samotný názov vo veľa ľuďoch vyvoláva nepokoje, nechuť a množstvo nepekných spomienok na holé zadky Tilajčíka a Mosného, sa predstavil už minimálne stýkrát na Scénickej žatve so svojou sedemdesiatou šiestou inscenáciou. (To mi nevychádza, pozn. red.) 

Priznávam, tiež som voľakedy patril k vyššie spomínaným divákom. Bolo to práve tu, v štúdiu SKD v roku 2013, kedy som prvýkrát narazil, a už sa tomu menu nevyhneme, na DISK. Nedal som to.  

No odvtedy prešlo mnoho minút, nekonečne veľa vody pretieklo v riekach a napriek tomu, že doba je ťažká, vedci (podľa autora zámer, pozn. red.) sa menia a vyvíjajú, a ja som počas predošlých rokov dal súboru druhú šancu. A poviem vám, neľutujem. Prirástol mi k srdcu. 

Žatevní bardi zahrali Stayin‘ alive. Bee Gees sa však nekonalo. Mimoriadne disponovaný súbor (ďalej len MDS) sa v predstavení vysporadúva s pre ľudstvo ťažko skúšanou dobou, v ktorej sme sa v posledných rokoch ocitli a nie vinou prvej Radičovej vlády. Ich účasť sa však neobišla bez menších zádrheľov. Missi, ktorú Miklós Forgács nazval divou undergroundu a avantgardnou bohyňou, prezradila: „A ešte som si aj podprsenku zabudla.“ 

Žatva bez DISK-u je ako rum bez r-ka. Osobne mám najradšej ten tuzemský. MDS, a to nielen na Žatve, robí nezameniteľnú a neviditeľnú prácu – stmeľuje. Keď zavrú stan, zapnú sa im kontrolky a ihneď vedia, kde je ešte niečo otvorené. A keď to zavrú aj tam, nájdu iný podnik a potom ďalší a ďalší. A nielen to! Oni to divadlo majú naozaj radi. A hlavne, to je podstatné, keby to bolo v ich silách, všetkých by nás ľúbili.  

Drahý DISK, pokým vám budú odchádzať ľudia z predstavení, vedzte, že to robíte dobre. 

TEXT: Martin Kocián a.k.a Felicita

FOTO: Roman Adamják