Pozvať na rande čerstvú známosť do divadla na satirické divadlo nie je vždy dobrý nápad. Hrozí, mentálna disharmónia. A keď sa ťa v hľadisku herec otvorene, pred všetkými opýta, koľko stálo tvoje miesto, to len začína zábava.

Už na prvý pohľad majú divadelníci z Ploštína princípy udržateľnosti v malíčku – na scéne vidíme samé trváce prírodné materiály, žiadne plasty a univerzálna Ikea. Navyše, hoci siahli po jednej z najopotrebovanejších predlôh v ochotníckom divadle vôbec, Tajovského Matke, svojpomocne si ju vynovili.

S uvedomelou mládežou si neradno zahrávať, povedal niekedy niekto. Vskutku, detský recitačný kolektív DDS DRIM nenecháva nitku suchú na žiadnej vážnej spoločenskej otázke – šikane, tyranii či vojne. Neprináša však takýto vycibrený senzibil na svetové problémy aj stopové prvky depresie?

Napriek expresívnemu názvu päťčlennej kapely okolo známeho divadelníka Patrika Lančariča priniesol Brajgel viac kontemplatívny zážitok. No rozhodne urobil (ne)poriadok v literárnych vedomostiach poslucháčov. Vedeli ste, kto po prvýkrát použil pojem android? Nie? Mali ste byť na koncerte.

V zásade je jedno, či ste škôlkar, školák alebo pracujete. Každý z nás dôverne pozná ten pocit tlaku, keď sa má zaradiť do kolektívu a má intenzívny pocit, že doň skrátka nepatrí.

Inscenovanie slovenskej klasickej dramatickej literatúry je vždy a všade nielen výzvou, ale aj záväzkom tvorcov.

Svet sa neodvratne mení. Píšu o tom noviny, vysielajú televízne stanice, učia sa o tom deti. Vzniká paradox, že pokrok znamená zároveň ohrozenie.

Slovom „kríza“ sme v najrôznejších súvislostiach atakovaní denne: kríza klímy, kríza štátu, kríza Európskej únie, identity, reality… O tom, ako sa dá aj napriek neľahkým časom byť inšpiratívne aktívny sme sa rozprávali s riaditeľkou Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine (TKS) Soňou Buckulčíkovou a metodikom pre divadlo Milanom Herčútom.

Rozhovor s recitátorkou Ivetou Kloptovou o Vande Rozenbergovej, tréme a vlastnej poetickej tvorbe.

Poviedka Vandy Rozenbergovej zo zbierky Slobodu bažantom je dobrým textovým materiálom pre javiskové spracovanie, a to zjavne aj vo forme umeleckého prednesu.

Režisér Michal Tomasy pripravil hru Ivana Bukovčana v štýle americkej buffonády. A ako strážca kľúča vpustil k Luigimu (Miroslav Števko) do cely šesť záujemcov o jeho srdce.

Znie to ako sci-fi, no tvorcovia a protagonisti rozprávky Čáry-máry ešte pred pár dňami museli inscenáciu kompletne prekopať.