Tretie číslo trvalo udržateľného žatevníka.

Scénická žatva už dávno nie je žiadny vetchý smrečok, ktorý by vykýval hocijaký záchvev vetra. Ako sa ukázalo, nezlomí ju ani smršť, ktorá sa celým svetom prehnala a stále podchvíľou vyčíňa.

Scénická žatva je festival, ktorý pre neprofesionálne divadlo znamená vyvrcholenie divadelnej sezóny alebo malé Vianoce v augustovom termíne. Vtedy sa žne. Tohto roku sa úroda zbierala v októbri, pretože sa ozvalo známe: „korona, korona, korona.“

Ochotnícki divadelníci už oddávna potvrdzujú výrok Lopeho de Vegu, že na divadlo stačia tri dosky, dvaja herci a jedna vášeň.

Špecifické inscenačné priestorové potreby Šárikovej inscenácie v priestoroch improvizovaného javiska v martinskom BarMuseu narazili na zadnú stenu. Obrazne, ale aj v skutočnosti.

Redakcia má pre dnešok hotovo, zatvárame notebooky a bežíme k Strojáru, užiť si ešte pred polnocou trochu zábavy.

Pesničkár-komik s jednoduchou hudbou, no nejednoduchými textami odpálil svoj koncert s miernym omeškaním. Reálny dôvod nestojí za zmienku, obaľme ho do ošúchanej floskuly – na dobré sa čaká.

Počas sledovania prednesu som sa nakrátko ocitol v budúcnosti. Je pondelok ráno, hektický kancelársky svet naberá na obrátkach, do kancelárie vstupujú prvé osoby a dráma začína. Našťastie som sa spamätal a ešte stále sedel v prítmí priestoru BarMuseum, kde sa dial prednes.

Nebyť rannej pozvánky influencera Mojmíra Procházku na Instagrame, že recitácia sa v nedeľu presúva na 13.00, prišla by recitovať až na tretiu. A Žatva by prišla o Vybranú spoločnosť.

Tak, ako sa Jeruzalem (okres Myjava) následkom otepľovania sťahuje k Oravskej Polhore, sa aj Kladzany vydali do Bratislavy. Aspoň v inscenácii Pisočok s tamojším divadlom KĽUD.

Divadlo Kľud z Kladzian patrí medzi súbory, ktoré systematicky uvádzajú pôvodné autorské hry a to vo východoslovenskom nárečí. Výnimkou nie je ani inscenácia Pisočok.

Rozhovor s Evou Liškovou, predstaviteľkou Harpagona.

Prievidzský súbor svojím Lakomcom naštartoval v sobotu večer svojskú spanilú jazdu zapriahnutú osvedčenými divadelnými koňmi v podobe mimoriadnej kvality hereckého súboru, nekonvenčnej režijnej koncepcie, hravej podoby scénickej hudby, funkčnej scény a nadpriemernej kostýmovej výpravy.

Absurdná dráma japonského autora Becujaka Minorua vychádza z odkazu Samuela Becketta. Jej hlavnou témou je práve neľudskosť spoločnosti a jednotlivcov v podobe manipulácie, odopierania práv, slobody a názorov.

Kengura je absurdná dráma japonského autora Becujaku Minorua a vychádza z odkazu Samuela Becketta. Námet, ktorý úplne na prvý pohľad nezapadá do reálií zemplínskeho Trebišova.  

Pozvať na rande čerstvú známosť do divadla na satirické divadlo nie je vždy dobrý nápad. Hrozí, mentálna disharmónia. A keď sa ťa v hľadisku herec otvorene, pred všetkými opýta, koľko stálo tvoje miesto, to len začína zábava.

Už na prvý pohľad majú divadelníci z Ploštína princípy udržateľnosti v malíčku – na scéne vidíme samé trváce prírodné materiály, žiadne plasty a univerzálna Ikea. Navyše, hoci siahli po jednej z najopotrebovanejších predlôh v ochotníckom divadle vôbec, Tajovského Matke, svojpomocne si ju vynovili.

S uvedomelou mládežou si neradno zahrávať, povedal niekedy niekto. Vskutku, detský recitačný kolektív DDS DRIM nenecháva nitku suchú na žiadnej vážnej spoločenskej otázke – šikane, tyranii či vojne. Neprináša však takýto vycibrený senzibil na svetové problémy aj stopové prvky depresie?

Napriek expresívnemu názvu päťčlennej kapely okolo známeho divadelníka Patrika Lančariča priniesol Brajgel viac kontemplatívny zážitok. No rozhodne urobil (ne)poriadok v literárnych vedomostiach poslucháčov. Vedeli ste, kto po prvýkrát použil pojem android? Nie? Mali ste byť na koncerte.

V zásade je jedno, či ste škôlkar, školák alebo pracujete. Každý z nás dôverne pozná ten pocit tlaku, keď sa má zaradiť do kolektívu a má intenzívny pocit, že doň skrátka nepatrí.

Inscenovanie slovenskej klasickej dramatickej literatúry je vždy a všade nielen výzvou, ale aj záväzkom tvorcov.

Svet sa neodvratne mení. Píšu o tom noviny, vysielajú televízne stanice, učia sa o tom deti. Vzniká paradox, že pokrok znamená zároveň ohrozenie.

Slovom „kríza“ sme v najrôznejších súvislostiach atakovaní denne: kríza klímy, kríza štátu, kríza Európskej únie, identity, reality… O tom, ako sa dá aj napriek neľahkým časom byť inšpiratívne aktívny sme sa rozprávali s riaditeľkou Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine (TKS) Soňou Buckulčíkovou a metodikom pre divadlo Milanom Herčútom.